Vojtech JURKOVIČ, Salt Lake City
Na svetelných tabuliach haly E Center režisér počas zápasu Lotyšsko - Slovensko (6:6) často ponúkal detail na napätú tvár manažéra slovenskej reprezentácie PETRA ŠŤASTNÉHO.
Neľutujete množstvo energie, nalietaných kilometrov a diplomatických operácií v kruhoch NHL v záujme uvoľnenia slovenských hviezd, ktoré napokon nepriniesli vytúžený postup do hlavného turnaja?
"Ja neplačem. Pozriem sa pokojne do zrkadla. Urobil som všetko, čo som vládal. Myslím, že aj hráči môžu odísť so vztýčenými hlavami. V zápasoch s Nemeckom i Lotyšskom boli herne lepší. Doplatili na neskúsenosť v niektorých fázach zápasov a predovšetkým na to, že sme nemohli pracovať s optimálnou dvadsiatkou hráčov. Celý svet videl, že systém turnaja bol voči nám nespravodlivý."
To sme však vedeli dávno predtým. Napriek tomu sme mali v Salt Lake potenciál na postup.
"To sedí, najmä menej skúsení hráči však niekedy nezvládli enormný psychický tlak. Zoberte si v tejto súvislosti hendikep, že šestka elitných tímov, ktorá ide priamo do jednej zo štvorčlenných skupín, môže pokojne prehrať aj dva zápasy za sebou a napriek tomu sa dostane do play off. Som presvedčený, že slovenský hokej sa v blízkej budúcnosti dočká zaslúženého úspechu."
V poslednej tretine stretnutia s Lotyšskom sme doplatili na hrubé chyby v defenzíve. Nebolo chybou nechať Zdena Cháru v hľadisku?
"V zásade sme tu mali mať troch obrancov, ktorí nehrali. Alternatívy boli veľmi komplikované. Rozhodlo to, že sme nemohli riskovať, že v poslednom zápase s Rakúskom, ktorý by sme v prípade záchrany postupovej šance museli bezpodmienečne vyhrať, by sme nemali dosť miest pre útočníkov, lebo by nám ho zápis Cháru na súpisku obmedzil."
V čase 39.56 min. sme nad Lotyšskom viedli 6:3. Ako to vnímate?
"Nikdy na to nezabudnem. Hru sme mali v rukách, potrebovali sme vyhrať nad Lotyšmi 5:2 a vyšším trojgólovým rozdielom, čo by nám za predpokladu, že Lotyši zdolajú Nemcov, vďaka vyššiemu počtu nastrieľaných gólov, malo stačiť na postup. Žiaľ, puky sa odrážali v náš neprospech."
V miestnej tlači v Salt Lake sa objavili informácie z kruhov IIHF, že slovenskému tímu hrozila v istej chvíli na olympiáde diskvalifikácia, lebo nemali podľa regulí v dejisku hier dostatočný počet hráčov. Je to pravda?
"Nezmysel, diskvalifikáciu rozhodne odmietam a hotovo."
Napriek tomu ste sa trochu zasekli.
"(Úsmev.) Jeden čas boli naozaj obrovské hrozby. Chodil som a takmer nevedel, do čoho som sa vlastne dostal. V priebehu 24 hodín sa porobili isté opatrenia a znovu som bol usmiaty, veselý, optimistický. Všetko už je minulosť, veci sa vyriešili."
Ktorý olympijský moment vás viac ranil. Keď nás vo štvrťfinále ZOH v Lillehammeri 1994 po vašej predchádzajúcej gólovej šanci gólom v predĺžení vyradil Rus Vinogradov, alebo nepostup z kvalifikácie v Salt Lake?
"V oboch prípadoch sme stratili obrovskú nádej. V Lillehammeri sme fakticky išli na medailu, nasvedčovala tomu výkonnosť a aj výsledky. Teraz v Salt Lake som za stavu 6:3 nemal pochýb, že o tri - štyri góly vyhráme a budeme držať palce Lotyšom v poslednom súboji skupiny s Nemcami."
Autor: ju
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
