úspechom, bolo to podobné vyhlásenie, aké mal nemecký hokejový kouč Hans Zach pred olympijským kvalifikačným zápasom s našou reprezentáciou. Vranovčania si poradili so súperom 12:8 a postarali sa tak o prekvapenie. Ďalším nečakaným krokom bolo, že sa v ringu objavil aj samotný vranovský lodivod. Pritom už pred časom vyhlásil, že medzi dvanásť povrazov nevstúpi. Nakoniec predsa si navliekol kožené rukavice a svojho súpera Šarköziho zdolal. "Do ringu som sa vrátil po pol roku. Presvedčili ma funkcionári, aby som bol aktérom exhibičného súboja na rozlúčku. Tak som privolil. Pravdu povediac už by som sa nikdy nechcel na také čosi dať nahovoriť..."
Hoci Žilina prišla kompletná, predsa nepochodila. A to ešte Vranov neobsadil hmotnostnú kategóriu (Šumichrast vyhral bez boja). Neočakávane nepochodil ani Gerejchanov, ktorý podľahol Molnárovi, talentovanému pästiarovi, ktorý pribudol do kádra ŠKB Bukóza z Nitry a premiéru ovenčil cenným triumfom. "Dva duely sa skončili predčasne, keď Stapovič a ja sme viedli po treťom kole pätnásťbodovým rozdielom a rozhodca tak súperenie ukončil pred limitom." Východniari sa posilnili dvoma pästiarmi z Litvy, okrem známeho Stapoviča prišiel aj Petraskas, ktorý tiež absolvoval v tomto drese svoj debut. Okrem legionárov a kormidelníka o víťazstvo sa zaslúžili aj Tatar, Molnár a Krajčovič (na fotografii). Svojim konkurentom podľahli Vaňuš, Kunc a Darnady. "Preplnená hala si prišla na svoje. Bolo dobré, že fanúšikovia si našli cestu na tribúny. Myslím si, že tento nedeľňajší termín bol ešte lepší než sobotňajší. Každý zverenec dal do vystúpenia dušu a odviedol maximum. Najviac sa divákom páčil asi box v podaní Krajčoviča." Vranovčania vyhrávali 2:0, 4:2, 6:4 a od tohto momentu dominovali v ďalších troch kategóriách. Hostia potom iba skorigovali prehru. "Som rád, že sa mi podarilo priviesť kolektív k prvému plnému zásahu v Interlige," dodal lodivod ŠKB Bukóza.
Keďže kormidelník Žiliny Marián Smolák viedol predtým vranovský kolektív aj S. Vagaského, súboj mal náboj zaujímavosti i v tomto smere. "Nepodal mi ani ruku po vyhranom zápase," riekol Vagaský na margo Smoláka. Boli sme zvedaví aj na názor trénera celku spod Dubňa. "Keďže som roky pôsobil vo vranovskom boxe, tak ma výsledok neprekvapil, bolo to ako obyčajne...Podľa mňa víťazstvá Molnára a Vagaského neboli kóšer. Stanovi som po dlhom čase podal ruku, ale som mu aj povedal, prečo som tak učinil..." Nuž, niekedy šport, čo má zbližovať, robí presne naopak. A zdá sa, že emócie niekedy vyhrávajú nad normálnym prístupom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
