Veľkého pôstu. Vo väčšine kresťanských cirkví sa pôst chápe ako "odriekanie si dovolených a nedovolených pôžitkov z dôvodov mravných a asketických." Obdobie Veľkého pôstu, ktoré trvá celých štyridsať dní od Popolcovej stredy až po Veľkú noc, sa v kresťanstve označuje latinským slovom Quadragesima (štyridsiatnica). Toto slovo pripomina 40-dňový pôst Pána Ježiša na púšti i rovnako dlhý pobyt Mojžiša, starozákonného vodcu vyvoleného národa, na vrchu Sinaj. Pán Ježiš, ktorý sa postil štyridsať dní a nocí, svojich učeníkov upozorňoval, že diablovu moc možno zlomiť "iba modlitbou a pôstom".

Zajtrajšia Popolcová streda je prvým dňom Veľkého pôstu a zároveň dňom, kedy katolícka cirkev nariaďuje konať "skutky kajúcnosti". Je to deň najprísnejšieho pôstu, počas ktorého sú veriaci povinní "zdržať sa mäsitého pokrmu". Popolcová streda je dňom pokánia v celej katolíckej cirkvi a podľa liturgie "nemožno v tento deň zdržovanie sa mäsitého pokrmu nahradiť žiadnym iným skutkom pokánia." V kostoloch sa ako responzóriový žalm spievajú slová "Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili" a na celom svete cirkev svätí popol z ratolestí posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roka. Týmto popolom kňaz posýpa čelá veriacich znakom kríža, pripomínajúc pominuteľnosť: "Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš." Na ďalší deň nasleduje štvrtok po Popolcovej strede, kedy sa v katolíckych kostoloch spieva žalm "Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru" a v tomto roku je to podľa liturgického kalendára aj spomienka na spolupatrónov Európy svätého Cyrila a svätého Metoda.

Autor: fur

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.