pretože ako snáď v každej oblasti, aj v tomto smere je nedostatok finančných prostriedkov. Technika s ktorou pracujú má totiž už svoje roky a jednotlivé vybavenie dlhú sivú bradu.
"Požiarna technika patrí obciam a my nie sme jej vlastníkmi. Tam, kde má obec dobrý vzťah k dobrovoľnej požiarnej ochrane, je technika silou vôle a to podotýkam, ešte v celkom schopnom stave. Žiaľbohu, chápem, že obce majú aj iné problémy a je málo finančných prostriedkov, aby sa technika obnovila. Obávam sa však, že technika s ktorou disponujeme po určitom čase schátra a nebudeme mať čím zasahovať," hovorí prezident dobrovoľnej požiarnej ochrany na Slovensku Vendelín Fogaraš.
Je teda technika, ktorú vlastníte schopná zasahu?
"Myslím si, že ako tak je, ale len, ako som už uviedol, v obciach, kde majú kladný vzťah k požiarnikom. Podotýkam, že je to len vďaka tomu, že si ju chlapi dávajú svojpomocne dokopy v čase svojho voľna a na vlastné náklady. Ak by nebolo ich prístupu, už dávno by zhrdzavela. Za posledných päť rokov sa nekúpilo ani jedno motorové požiarne vozidlo, na prstoch jednej ruky by sa dalo spočítať, koľko sa kúpilo motorových striekačiek. To je veľmi málo na to, aby sme mohli povedať, že došlo k obnove požiarnej techniky. Chodíme, prosíme starostov, aby si vyčlenili finančné prostriedky pre požiarnikov, no neraz nenachádzame pochopenie."
Nie je to tým, že starostovia neraz upredňostňujú iné aktivity?
"Nechcem vstupovať do svedomia starostom, ktorí by mali najlepšie vedieť, kde použiť peniaze. Sú však starostovia, ktorí sa radšej venujú futbalu, či niečomu inému a požiarna ochrana ide bokom. Aj napriek tomu, že starostlivosť o požiarnu ochranu priamo vyplýva starostom zo zákona. Samozrejme, každý si to ináč vysvetľuje. Zastávam názor, že nie sme na to, aby sme hodnotili neutešenú situáciu, ale na to, aby sme pomohli tam kde treba. A možno aj v obci, kde sa o požiarnikov príliš nestarajú."
Znamená to, že ak bude trend nedostatku finančných prostriedkov pokračovať a nové mechanizmy nepribudnú, dôjde k zániku požiarnej ochrany?
"Tak by som to nenazval, ale nemali by sme čím pomáhať. Ochota zostáva, ale keď nemáme striekačku, či vozidlo, veľa nenarobíme. Hrozí, že sa vrátime tam, kde sme začínali a budeme sa s vedrami a lopatami pokúšať uhasiť požiare. Pri dnešnom rozvoji techniky je to však nepredstaviteľné."
Dá sa vyčísliť suma, ktorú by ste potrebovali na nákup nevyhnutného vybavenia?
"Veľmi ťažko sa tieto veci vyčíslujú, pretože my poznáme v okrese, kde akú techniku máme. Keby sme to mali ohodnotiť, bolo by to vysoké číslo. Po vstupe nového zákona o hasičskom zbore v tomto roku sa ešte zvýši zodpovednosť dobrovoľných požiarnikov a tam to už bude na svedomí jednotlivých starostov. Ak sa nespamätajú, ťažko povedať čo sa stane."
Neraz teda improvizujete a techniku presúvate z miesta na miesto.
"Ochota v ľuďoch zatiaľ zostáva, neviem dokedy, aj to má určité hranice. Požiar však nepozná pomyselnú čiaru obce, preto vypomáhame s dostupnou technikou tam kde je to potrebné. Aj napriek tomu, že ju musíme neustále presúvať. My sa nepýtame komu horí, ideme tam, kde ľudia potrebujú pomoc. Len aby bolo ako a čím."
Dobrovoľníci rikujú životy, robia prácu naviac bez nároku na odmenu a navyše pracujú s predpotopnou technikou?
"Je to skutočne tak, pretože ísť k požiaru a nebyť vyzbrojení či oblečením, alebo potrebnou technikou je veľké riziko. Už sa stali prípady, keď požiarnici nechali svoj život, len kvôli tomu, že neboli dostatočne vybavení."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
