veľa najmä Klenovčania. Dodržiavajú ich však už len prostredníctvom folklórneho súboru Vepor a detského súboru Mladosť. Jednotlivé zvyky tvoria repertoár týchto zoskupení.
Štyridsaťdňové pôstne obdobie začína pre kresťanov dnešnou Popolcovou stredou. Klenovčania jej dávali aj prívlastky škaredá, krivá či pirohová streda. V rodinách sa varili pirohy s bryndzou, alebo s praženými orechmi a makom. So spomínanou stredou sa spája niekoľko tradícií, ktoré v Klenovci v Rimavskosobotskom okrese dodržiavali ľudia niekedy v povojnovom období. Pochôdzky z domu do domu nazývali ľudovo burzovanie.
"Mladí sa v každej domácnosti vytancovali, zaspievali a zavinšovali. Dostali za to slaninu, domácu údenú šunku a vajíčka. Na večernej zábave to všetko skonzumovali. Masky slamienky a slamenníka predstavovali symbol plodnosti, nechýbalo prestrojenie za cigánku. Ženy sa obliekali za mužov a opačne. Tancovačka trvala len do polnoci. Potom sa pochovávala basa. Obrad pripomínal pohreb, všetko však malo žartovný podtón. Jeden vždy predstavoval kňaza, ďalší kantora. Basu položili na máre, dievčatá predstavovali plačky," povedala choreografka súboru Vepor z Klenovca Stanistala Zvarová.
Pochovanie basy znamenalo pre všetkých koniec tancovačiek. Starší Klenovčania sú dodnes pohoršený, keď je v období pôstu niekde v okolí diskotéka. "Veria vtedajšej povere, že kto po škaredej strede tancuje, tomu opuchnú nohy. V onú stredu nemohli ani chlapi v lese robiť, aby ich niečo neprivalilo. Prezliekli sa za pohoničov a drevené klátiky ťahali na reťaziach za sebou, čím naznačovali svoju prácu. Popri tom spievali. Ženy zatiaľ zvárali pradená. Bielili ich v kadiach s horúcou vodou a popolom," vysvetlila S. Zvarová a pokračovala: "Postenie malo predovšetkým v minulosti opodstatnenie. Mnohé potraviny, hlavne produkty zo zabíjačky nebolo kde skladovať, pretože ľudia nemali chladničky a mrazničky. Preto nebolo veľmi čo jesť."
Autor: jk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
