Mikloša. Už z časového aspektu ide o návrh jasne nezmyselný; keby bol tento pokus vydarený, po vypadnutí Schmögnerovej by v kabinete na samý koniec mandátu nezostal ani jeden z architektov jeho hospodárskej politiky. Z čisto logického hľadiska by to znamenalo, že opozícia v kampani stratí legitímny nárok žiadať od Dzurindu ekonomický odpočet, keďže premiér môže argumentovať, že zavŕšenie diela mu znemožnil odstrel zodpovedných ministrov...
Žiada sa tiež dôrazne prízvukovať, že odvolávanie členov vlády v parlamente je rýdzo slovenská špecialita; v normálnych demokraciách takto opozícia nevyčíňa, keďže každý rozumie tomu, že koalícia je preto koalícia, lebo má väčšinu. Takže minister môže padnúť iba vtedy, ak sa rozštiepi vládne zoskupenie, čo však zvykne mávať ďaleko vážnejšie dôsledky, ako výmenu v jednom rezorte. U nás (a občas ešte v Poľsku, ale naozaj nikde inde) je to však už súčasťou folklóru - v minulom volebnom období sa na Mečiarových ministrov poľovalo asi desaťkrát (a vždy bezvýsledne), teraz bude Mikloš už štrnásty prípad. Deje sa tak preto, lebo verejná mienka nevytresce iniciátorov týchto cirkusových predstavení, ktorých účelom je iba kompenzovať deficit konštruktívnej opozičnej politiky.
Tentoraz je ale výnimka v tom, že prvýkrát ide asi naozaj do tuhého (dráma sa nekonala dokonca ani vtedy, keď Migaš hlasoval proti premiérovi - pripojili sa iba traja z SDĽ). Koalícia - v zmysle POLITICKÉ SPOJENECTVO STRÁN - leží de facto na márach. Trhliny sú natoľko hlboké a stratégie politického prežitia jednotlivých strán natoľko rôzne, že kuloáre pripúšťajú tentoraz aj trojtip. Dve možnosti sú jasné: 1, Mikloš sa udrží, 2, Mikloš padne, pričom terajšie rozpory v oboch prípadoch pretrvajú. Tou "remízou" by bol "kompromis" so zotrvaním Mikloša, ale veľmi zásadnými ústupkami SDKÚ.
K odvolaniu je potrebných 76 hlasov, to jest nadpolovičná väčšina plného stavu snemovne. Ak HZDS nastúpi kompletne (samozrejme, mimo Lexu, ktorý "pravdepodobne" nedôjde) a obe esenesky tiež, i tak ešte bude chýbať celých 20 hlasov. Koncoš, ktorý je režisérom tohto nerváku, toľko ľudí v klube už ani nemá. Navyše, iba cca dve tretiny z 19 poslancov SDĽ môže pokladať aj za svojich prívržencov. Ak aj pridáme Fica a Tuchyňu, vyzerá to stále iba na približne 71 hlasov. Rozhodovať teda bude SOP. Hamžíkovo vyjadrenie, že oni Miklošovi nedôverujú a rozhodnú sa až po rozprave podľa svojho najlepšieho svedomia, znie hrozivo. Tu sa ale treba lepšie pozrieť na klub SOP - má dokopy 8 ľudí, pričom jeho "krvný obraz" sľubuje v prospech návrhu iba 2 ako-tak isté hlasy: Hamžíkov a Mesiarikov. Všetko ostatné je neidentifikovateľná poslanecká šeď bez čitateľného profilu - Petrák, Kovačič, Finďo, atď. Takže s určitosťou sa u nich nedá tipovať nič. Navyše, hlasovanie by malo byť tajné, čo karty premiešava ešte raz, keďže do hry vstupujú aj sebazáchovné pudy. Predčasné voľby síce nehrozia, strach z nich však úradovať môže. Zhrnuté a podtrhnuté - "kótu 76" môže opozícia dobyť iba pri maximálnej dochádzke a s takou mierou kolaborácie SDĽ a SOP, aká sa zdá dosť nereálna.
K výmennému obchodu, ktorý mnohí očakávali, teda ústupu v spôsobe privatizácie SPP podľa "vzoru Magvaši" (24% priamy predaj, 25% Sociálna poisťovňa) celkom iste nedôjde. Škoda, že sa Koncoš odmietol vyslobodiť s pomocou protinávrhu SDKÚ, ktorá ponúkala ako kompromis vložiť do SP 25% akcií SPP zo zvyškového štátneho podielu. To by bolo nielen politicky, ale ešte aj národohospodársky výhodné - základ na dôchodkovú reformu, spolu s 55 mld. z privatizácie 49%, by bol sľubný.
Možné sú naopak smutnejšie kombinácie. V rokovaniach, ktoré pokračovali včera večer koaličnou radou, mohla SDĽ zatlačiť v kauze vysokoškolského zákona, kde by definitívnu dohodu na bezplatnom štúdiu aj pre externistov mohla neskôr predávať ako svoj veľký úspech. Mikloš a SDKÚ, ako je známe, trvajú na spoplatnení externej formy - zatiaľ. Ďalšou kauzou je (ne)novelizácia Zákonníka práce, kde SDĽ a špeciálne Magvašimu mimoriadne záleží na zachovaní socialistickej dikcie, schválenej v parlamente ešte v júli minulého roka. Mikloš a ďalšia pravica už majú pripravené na túto schôdzu NR SR celý seriál pozmeňovacích návrhov. Možno ale už nemajú... Napokon je tu Harach, ktorý k všeobecnému údivu zrazu uznáva politickú zodpovednosť za akcie VSŽ, hoci ešte pred týždňom ju veľmi prudko odmietal. Táto zmena je azda najčitateľnejším signálom, že sa rodí akási dohoda, ktorej súčasťou bude obeť "lacnejšieho" ministra za záchranu toho Dzurindovmu srdcu drahšieho.
Otázne zostávajú ďalšie komponenty "kompromisného balíka". Ako aj to, či sa vôbec podarí ho naplniť obojstranne výhodným artiklom. Do tuhého ale naozaj ide...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
