na Cypre vaše dva týždne. Odlietal za ním 23. januára a vrátil sa 9. februára. S akým výsledkom?
"Tréner i prezident tímu ma chcú. Rátajú so mnou na pravú zálohu, lebo im z tohto postu odišiel hráč do Lokomotiv Moskva, čiže sa uvoľnilo miesto na tento post. Mohol by som tam nastupovať, videli ma hrať v prípravných zápasoch a vyjadrili spokojnosť. Záleží teraz len na kluboch, aby sa dohodli," s potešením v hlase zhrnul najdôležitejšie informácie košický stredopoliar. Rusi ho teda chcú. A čo hráč, prijal by ponuku, alebo má ešte niečo iné v talóne? "Chcel by som tam ísť. V Košiciach to stále nevyzerá ružovo. Výpoveď som dal koncom januára a od 1. apríla by som mal byť voľným hráčom. Rusi vedia o tom, aká súčasná situácia v Košiciach, že nedostávam mzdu a podobne." Zástupcovia Iževsku načrtli nášmu hráčovi i podmienky zmluvy. "Podpísal by som zmluvu na rok, potom by sa videlo čo a ako. Keby som sa presadil, išiel by som možno do vyššej súťaže, lebo tam to veľmi sledujú. Všetko by však záviselo odo mňa, ako by som hral."
Martin nastúpil v dvoch prípravných stretnutiach. V každom odohral jeden polčas, pretože Iževsk mal na sústredení 28 hráčov, takže na každých 45-minút nastúpila iná skupina hráčov. Začiatok sústredenia sa však preňho nezačal najlepšie. "Ešte keď som trénoval v Košiciach urobila sa mi na veľkom palci krvná podliatina pod nechtom. Na Cypre som najprv absolvoval dva tréningy, no počas jedného mi protihráč stúpil na palec, preto som prvý zápas nehral. Lekár mi zakázal hrať. Prepichol mi necht a vytlačil mi hnis z tohto miesta." Vari ani netreba hovoriť, čo znamenali podmienky na Cypre pre tohto 22-ročného futbalistu. Akékoľvek porovnanie medzi škvarou, neistotou a zimou na jednej strane a vyšším štandardom s teplom na strane druhej, je bezpredmetné. "Zo sústredením som bol veľmi spokojný. Starostlivosť o hráča je na vysokej úrovni. Neabsentuje pitný režim, nechýbajú vitamíny, ktoré hráči dostávajú. Jednoducho, všetko je zabezpečené. Klub je síce druholigový, ale starostlivosť o hráčov je na prvoligovej úrovni. Pocity sú len tie najlepšie. Len pre zaujímavosť: ráno, keď sme vstali, vážili nás a na počítači nám merali tep srdca a ďalšie hodnoty, ktoré určujú výkonnosť. To sú veci, ktoré sú tam bežné, no pre nás ešte stále trochu prekvapujúce." Pýtať sa, či Iževsk ma kvalitné zabezpečenie je druhoradé, keď si fanúšik lepšie pozrie na názov klubu Gazprom Gazovik je mu všetko jasné. Prezident klubu je zároveň i generálnym riaditeľom Gazpromu pre oblasť, kde sídli Iževsk a tak s peniazmi nie sú žiadne problémy. Práve naopak, slovenskí hráči si nevedia vynachváliť štedrosti. "Po tomto dvaapoltýždňovom sústredení sa Iževsk vráti na týždeň do Ruska, kde sa zvoľnia tréningy, hráči si dajú vyklusajú, lebo opäť sa na dva týždne vrátia na Cyprus! Oni prakticky ani nie sú doma, len chodia po sústredeniach." S mužstvom, ktoré vzniklo len pred desaťročím a z najnižších súťaží dokázalo postupovať až do druhej najvyššej ligy v Rusku, sa na Cypre pripravovali i ďalší traja slovenskí futbalisti, ktorí však už patria medzi opory Iževska a v II. ruskej lige pravidelne nastupovali Róbert Petruš, Peter Revák a Ladislav Nagy. "Oni sa tam o mňa starali. Keby tam neboli, asi by to všetko bolo o ničom, lebo by som tam bol sám. Chlapcom som naozaj vďační, veľmi dobre sa o mňa starali, podržali ma. Napokon bol tam i superkolektív." Pre tých skôr narodených, ktorí "s obľubou" lúskali za bývalého režimu ruštinu, by tréning s ruským celkom nebol z tohto pohľadu žiadnym problémom, no Martin je chlapec novodobejší a teda bez znalosti tohto "populárneho" jazyka. "Ruština mi vôbec mi nešla, na škole sme ju ani nemali. Keď som sa započúval, tak som niečo rozumel. Pomaličky som sa už začínal učiť aspoň základné slovíčka. Robo Petruš i chlapci vedia perfektne po rusky. Ani pre mňa by to postupom času nebol problém." Martinovi sa na celom sústredení najviac pozdávali tréningy. "Hráči Iževska začali prípravu začiatkom januára, ako my, no pri všetkých behoch je súčasťou lopta. Všetko s ňou robia a nechýba i zakončenie. To ma najviac prekvapilo, lebo na Slovensku sa zo začiatku prípravy len behá a behá. Bez lopty." O tréningovom drile v ruských kluboch sa hovoria celé historky. Pamätné sú slová najmä Zsolta Hornyáka, ktorý ledva lapal po dychu, keď prišiel do Moskvy. "Ja som mal natrénované s Košíc, nemal som problémy. Tréningy sa dali zvládnuť v pohode. Mali sme síce dvojfázové tréningy, ale tie boli stále s loptou, takže rýchlo ubehli. Prekvapilo ma napríklad, že tréner pred každým tréningom venoval 15 minút teórii, kde hovoril o rôznych systémoch hry, aby sme sa aj v týchto veciach zdokonaľovali," dodal M. Hloušek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
