korún, zamyslela sa nad tým, za čo to vlastne platí.
"V prvej vlne som zverila svoje akcie nejakému investičnému fondu. Svoj dlhopis som vlani predala firme, ktorá mi zaň zaplatila 5 900 korún a navrch mi dali ešte štyri akcie Závodu valivých ložísk Kysucké Nové Mesto. Jednoducho povedané, v Stredisku, ako ja hovorím, bezcenných papierov mi stále vedú účet, na ktorom mám akcie bez akejkoľvek hodnoty. Som dôchodkyňa, a tak peniažkov nazvyš nemám. Nechcem už ďalej platiť všelijaké poplatky, a tak som sa rozhodla celé svoje portfólio darovať pánovi Miklošovi. On je mladý, erudovaný, on si určite s týmito akciami lepšie poradí ako ja a ja už nebudem musieť platiť," prišla pani Plšková na skvelý nápad.
Akcie pre ňu predstavujú len zbytočnú ťarchu, nemajú pre ňu nijaký význam. Ako pani Eva dodala, nerobí jej problém stretnúť sa s pánom Milošom aj u nejakého notára, aby darovacia listina obsahovala všetky patričné náležitosti.
O úmysle pani Plškovej darovať celučičké svoje portfólio cenných papierov vicepremiérovi sme ho samozrejme informovali prostredníctvom jeho tajomníka Karola Zimmera. A aká je odpoveď?
"Pán vicepremiér s vďakou tento dar odmieta, nemôže ho prijať. Ak však chce pani Plšková poznať dôvody, aké kroky v rokoch 1995 až 1998 viedli k tomu, že sa akcie z prvej vlny akcie bezcennými, rád jej ich uvedie v osobnom liste," uviedol K. Zimmer.
Pani Eva tak musí nájsť iného adresáta pre svoj dar, ak sa chce vyhnúť plateniu ďalších poplatkov. Ako sme totiž zistili na Stredisku cenných papierov, poplatky sa neplatia len v tom prípade, ak počas celého roku nebola na účte žiadna akcia. Jediná možnosť, ako sa zbaviť akcií, je ich odpredať alebo darovať. Ak sú bezcenné, kupec sa nájde veru ťažko. A ani s tým darovaním, ako to tak vyzerá, to vôbec nie je jednoduché. Je to veru ťažké, keď nikto netúži už ani len po "cenných" papieroch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
