sms-správ. Stačí si telefón nastaviť na tichý režim a učiteľka si nič nevšimne.
"Rodičia chceli, aby som bola stále dostupná. Ale chcela som mobil aj ja sama," vysvetľuje siedmačka jednej z košických škôl.
V ďalšej triede zasa prevláda takmer jednotný názor: "Hlavne sms-ky, potrebujeme mobilné telefóny, aby sme si mohli posielať sms-ky," prekrikujú sa deti. "Peniaze na kredit si odkladám z vreckového. Za mesiac miniem asi tak 300 až 500 korún," chváli sa jeden zo siedmakov. "Ja som si dnes mobil do školy nevzala, lebo sa doma nabíja," hovorí mi usmievavá dievčinka. A prečo chcela mobil? "Aby som mohla posielať sms-ky."
Jednoducho, "nemobilní" žiaci začínajú byť v menšine. Nie každému z nich to však prekáža. "Mne to vôbec nevadí, že nemám telefón," ozýva sa chlapec s hlúčika detí. "Ani mne," pridáva sa ďalší. Výnimkou nie sú ani krádeže mobilov priamo v školách. Rodičia majú potom smolu, keďže sa na takýto prípad poistné nevzťahuje.
Mobilné telefóny na školách však robia vrásky na čele najmä pedagógom. Rodičia sa naopak nazdávajú, že pre svoje deti urobili čo najviac a majú ich takto pod kontrolou. "Som v práci od rána do neskorého večera, musím byť aspoň takto v kontakte s dcérou. Takto som omnoho pokojnejšia, keď ju môžem kedykoľvek skontrolovať," dôvodí majiteľka reklamnej agentúry, ktorá žije sama.
Jednou zo škôl, kde sa snažia odbúrať tento novodobý "fenomén", je ZŠ Park Angelinum. "Kvôli deťom, ktoré si súrne potrebujú zavolať, sme dali, za pomoci jedného z rodičov, nainštalovať kartový automat, z ktorého dá volať aj do mobilných sietí. Každá triedna učiteľka má svoju kartu, financovanú z prostriedkov triedneho fondu, ktorú na požiadanie môže žiakovi poskytnúť. Využili sme všetky možnosti, aby sme vedeli rodičovi čo najskôr zavolať. Okrem toho má možnosť volať kedykoľvek do školy, ak niekto z rodiny súrne potrebuje niečo odkázať. Urobíme aj túto službu, aby sme odbúrali potrebu mobilných telefónov v škole," hovorí riaditeľka školy Mgr. Alica Bodnárová.
Ako dodáva, na rodičovských združeniach sa snažia rodičom vysvetľovať, že mobilné prístroje do školy nepatria, ale nie všetci rodičia to berú na vedomie. "Urobili sme opatrenia čo sa týka vnútorného školského poriadku, povedali sme, že je zákaz používať mobilné telefóny počas vyučovacieho procesu. Ale často rodič na tom trvá, aby dieťa malo zo sebou telefón. Napríklad, keď mu potrebuje oznámiť čas návštevy u lekára. Berieme to tak, ale napriek tomu rodičom stále vysvetľujeme, že nie je až také potrebné mať mobilný telefón v škole."
Nedávno sa v policajnej zvodke objavila správa o 11- ročnom chlapcovi, okradnutom na ulici rovesníkmi o Nokiu v cene 10 000 korún. Pôvodne pýtali maloletí lúpežníci dve koruny. O čo väčšia bola ich radosť, keď prehľadali chlapcovi vrecká...
A riešenie je pritom lacné. Namiesto mobilného telefónu stačí vybudovať si s ratolesťou úprimný vzťah a vedieť o každom kroku svojho dieťaťa, možno aj po vzájomnej dohode: "Ak sa niečo zmení, zavolaj mi z najbližšej telefónnej búdky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
