vo vydavateľstve Osveta Martin, v knižnej väzbe, v náklade 1600 kusov.
Uvedená bola v decembri minulého roku na 10. Sneme Slovenskej lekárenskej komory a 2. Lekárnickom kongrese v Bojniciach. Zaznamenala kladné ohlasy v odborných periodikách a podpísať si ju od autora nechal i minister Roman Kováč. Publikácia Osobnosti slovenského lekárnictva je jediná svojho druhu na Slovensku a jedna z mála v Európe, o čom svedčia aj slová posudzovateľa, docenta Václava Ruseka z Karlovej univerzity, ktorý píše:
"Celkovo hodnotím význam posudzovaného diela pre slovenskú, ale aj česko-slovenskú farmaceutickú historiografiu ako priekopnícky. Zapĺňa medzeru v základnej farmaceuticko-historickej vedeckej produkcii. Taktiež v európskom kontexte patrí k nepočetným publikáciám tohto druhu."
Autor knihy Anton Bartunek, ktorý je spoluzakladateľom a prvým prezidentom Slovenskej lekárenskej komory, má za sebou asi päťsto popularizačných článkov, takmer 90 pôvodných odborných prác a dve monografie Amuletum, život a dielo prešovského lekárnika Jána Webera (Martin, 1984) a Fyzikus Rayman (Martin, 1990).
Na margo svojej novinky nám povedal:
"Obsahuje 163 životopisov, viac či menej úplných. Pravda, niektoré historické údaje neboli kompletné, poznáme napríklad len meno osobnosti a miesto pôsobenia."
Ako uviedol, publikácia obsahuje údaje z pôvodných prameňov, teda zo štúdia v archíve. Podľa jeho slov sa pozvoľna "rodila" 30 rokov.
"Postupne sa to zberalo a keď som dospel do štádia, že by som knihu mohol vydať, čo bolo zhruba pred tromi rokmi, tak som začal intenzívne zhŕňať údaje, dávať ich do počítača a súčasne som si v archíve dopĺňal údaje, ktoré chýbali."
Publikácia je venovaná osobnostiam z celého Slovenska, no veľa priestoru v nej majú Prešovčania. A. Bartunek to vysvetlil slovami:
"Keďže som sa špeciálne venoval dejinám farmácie na východnom Slovensku a zvlášť v Prešove, je tam veľa údajov o ľuďoch, ktorí v metropole Šariša žili, pôsobili, alebo odtiaľ pochádzajú."
V knihe sú zastúpení ľudia, ktorí pôsobili vo farmácii na Slovensku od počiatkoch tejto vedy, teda asi od 14. storočia, až po súčasnosť. Všetci, až na jednu výnimku, "už ukončili svoje dielo". Lekárnik a historik Bartunek však už perspektívne uvažuje o vydaní druhého dielu knihy osobností.
"Takáto práca nikdy nie je ukončená, aj pri týchto 163 životopisoch je možné, že sa tam doplnia ďalšie údaje a samozrejme sú i ďalší ľudia, ktorí by prichádzali do úvahy, jednak z minulosti, ale aj dnešní sedemdesiatnici, osemdesiatnici. Niekoľko desiatok publikovateľných už mám v hlave."
Úvod knihy je venovaný pohľadu do minulosti, opisuje história lekárnictva vo svete. Nájdu sa tam aj perličky, mnoho ľudí napríklad nevie o tom, že Coca-Cola vznikla vo farmaceutickom laboratóriu v Atlante. Hlavnú časť knihy tvorí abecedný biografický slovník.
"Niektoré heslá sú na dvadsať, tridsať strán, pri významných lekárnikoch a dostatkoch údajov. Iné zas majú len zo tri, štyri riadky," skonštatoval autor, ktorého sme sa opýtali, či je táto kniha určená iba odbornej, alebo i laickej verejnosti.
"Dá sa povedať, že kniha je prístupná i laickej verejnosti. Bol by som veľmi rád, keby sa k ľuďom kniha dostala. Historický pohľad na minulosť lekárnictva by zobjektivizoval i pohľad na lekárnictvo súčasnosti," uviedol Anton Bartunek.
Podľa jeho názoru sa v súčasnosti píše o lekárnictve takmer výlučne iba v tej súvislosti, že lekárne žobrú o peniaze a "za normálnych okolností by sa také veci na verejnosti nepertraktovali".
Peniaze sú však problémom, či nie? - podotkli sme.
"Je to tak. No lekárnictvo je o niečom úplne inom."
Pri študovaní hlavnej témy objavil A. Bartunek i niekoľko pozoruhodných historických údajov, ktoré v knihe použil.
"Napríklad po definitívnej porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 ostalo zrejme v zajatí veľa Turkov ďalších pätnásť rokov. V prešovských kostoloch krstili, čiže na kresťanskú vieru privádzali mladé turecké dievčatá. Bolo ich niekoľko desiatok len v Prešove, ktoré sa stali súčasťou tejto spoločnosti. Ich krstnými otcami a mamami boli zvyčajne ľudia z vysokých kruhov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
