roku, v Kežmarskom okrese ho schválili s 30-dňovým oneskorením a samozrejme aj spätnou platnosťou. "V súvislosti s oneskorením by nemal vzniknúť problém. Členom cenovej komisie, ktorá po rokovaniach s producentmi tepla a analýze nimi predložených kalkulácií stanovila definitívu, bol totiž aj zástupca energetickej inšpekcie," informoval nás prednosta Okresného úradu v Kežmarku Ján Soliar.
Ako uviedol ďalej, zdržanie sa pri stanovení maximálnej predajnej ceny za teplo a teplú úžitkovú vodu spôsobila pomalosť producentov tepla, ktorí skôr nedokázali predložiť ekonomické propozície na nasledujúci rok. "Nechceli sme poškodiť výrobcov ani odberateľov. Výsledkom je zdržanie," vysvetlil situáciu okresný prednosta.
Podľa našich informácií, správca najväčšieho bytového fondu, ktorým je Mestský podnik bytového hospodárstva a služieb v Kežmarku, tohto roku predáva gigajoule (GJ) tepla za 333 korún. O osem korún drahší je miestny podnik Tatraľan. Podstatne vyššie cenové relácie sme zistili u ďalších producentov. Napríklad štátny podnik Slovenská pošta v Spišskej Starej Vsi predáva teplo a teplú vodu za 396 a v Červenom Kláštore dokonca za maximálnych 450 korún. Niekde uprostred sa nachádza cena za GJ tepla produkovaného podnikom technických služieb v Spišskej Belej. Tam to robí presne 418 korún. Naopak najlacnejším, i keď len veľmi malým producentom tepla, je Stredné odborné učilište služieb v Kežmarku, produkujúce GJ tepla za 278 korún vrátane DPH.
Autor: rbj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
