známy pod prezývkou Pepo. Na súd sa však neunúval kvôli problému so starostovskou stoličkou, na ktorú ho napriek právoplatnému zvoleniu nechcú pustiť poslanci. Bol totiž hlavným aktérom pojednávania, na ktorom vystupoval v úlohe obžalovaného. Táto skutočnosť mu však vôbec neubrala na sebadôvere, optimizmus mu vyžaroval z tváre a umocňovala ho i zeleň jeho saka... Cítil sa ako víťaz, pretože v septembri lanského roka Krajský súd v Košiciach vyhovel jeho odvolaniu...
Stručne povedané, odvolací súd zrušil rozsudok, ktorým v máji lanského roka Okresný súd Košice II, uznal Jozefa Šanu vinným z trestných činov zneužívania právomocí verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s porušovaním domovej slobody, ako aj z ublíženia na zdraví. Vymeral mu súhrnný trest 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Premietlo sa do neho i podmienečné odsúdenie za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, na základe ktorého prišiel Jozef Šana o starostovskú stoličku. Funkciu starostu medzičasom opäť získal, ale to, aby ju mohol vykonávať, podmieňujú poslanci právoplatným rozhodnutím súdu. Kedy sa tak stane zatiaľ nevedno, pretože včera začalo len prvé kolo pojednávania na okresnom súde, ktorý má v intenciách ´kraja´ doplniť dokazovanie a znovu rozhodnúť.
Predmetom súdneho konania boli dva skutky. V prvom obžaloba viní Jozefa Šanu z toho, že v marci 2000 neoprávnene vnikol do bytu Heleny V. na Hrebendovej ulici v Košiciach a v máji dal pokyn na násilné vniknutie do neho a na následnú deložáciu. Samozrejme bez rozhodnutia súdu... V súvislosti s odstránením rozporov medzi výpoveďami jednotlivých aktérov, ktoré urobili v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom a neskôr pred súdom, včera samosudkyňa dôkladnejšie vyzvŕtala obžalovaného, poškodenú dôchodkyňu a prevádzkarku.
Prvý dostal slovo Jozef Šana. Výsledkom jeho zhruba hodinového "vysvetľovania" bol však vznik ďalších verzií o tom, ako riešil problém s nájomníčkou bytu, ktorá v ňom podľa neho bývala neoprávnene. Trval na tom, že ju vysťahoval z bytu s jej súhlasom. Keď nevedel kam z konopí, bránil sa nasledovne: "Pani, (myslel tým samosudkyňu), ja nerád vypovedám pred policajtmi, lebo mám taký čudný pocit... Nie som povinný povedať na polícii všetko, zákon mi dovoľuje aj nevypovedať... Nemohol som namietať to čo napísal vyšetrovateľ, lebo ja nikdy nečítam, čo podpisujem... Keby som uviedol 100 svedkov, budete ich všetkých vypočúvať?"
Podobných perličiek z úst obžalovaného bolo neúrekom, ale najčastejšie sa bránil tým, že to či ono nepovedal preto, lebo sa ho na to vyšetrovateľ, alebo samosudkyňa nepýtali...
O svojskom ponímaní výkonu starostovskej funkcie svedčí spôsob, akým pridelil byt, na ktorý mala nájomnú zmluvu pani Helena V. , ďalšiemu nájomníkovi. Na otázku samosudkyne, či bol Zoltán G. v poradovníku a prečo ho pridelil práve jemu, uviedol: "On ten byt súrne potreboval a tak som mu ho dal. Predtým býval u brata, ktorý ochorel na rakovinu. V trojizbovom byte bývalo asi 20 ľudí, nemal žiadnu žiadosť, pretože nie je žiadny poradovník. My nemáme žiadnu komisiu, rozhodol som sám, ako štatutárny zástupca som mal na to právo..."
Obžalovaný argumentoval, že aj zastupujúci starosta, ktorý sedí na jeho stoličke, prideľuje byty takýmto spôsobom, no na druhej strane priznal, že počas jeho starostovania boli aj naliehavejšie prípady, ktoré potrebovali akútne riešenie bytovej otázky. Údajne v niektorých 3-izbových bytoch žilo, resp. žije aj 30-40 ľudí. Jozef Šana nedokázal vysvetliť, prečo nový nájomník dostal nájomnú zmluvu na byt pani Heleny V. temer dva mesiace skôr, ako ju odtiaľ vysťahoval.
Helena V., ktorá pricestovala na pojednávanie z Domova dôchodcov vo Svidníku, kde teraz žije, trvala na tom, že ju starosta vystrnadil z bytu proti jej vôli a bez jej súhlasu. "Bola som šokovaná, keď som pred dverami uvidela asi 20 chlapov. Vrútili sa mi do bytu a začali z neho vynášať nábytok a všetky moje veci," povedala dôchodkyňa, ktorá mala problémy s artikuláciou. Bolo jej zle rozumieť, ale z jej doplňujúcej výpovede jednoznačne vyplynulo, že do jej bytu vnikli cudzí ľudia a bol tam aj starosta. Nevedela len, či prišiel súčasne s nimi, alebo až po nich.
K doplňovaniu dokazovania v druhom skutku, ktorého sa mal Jozef Šana dopustiť podľa svojho starostovania v bloku na Krčméryho ulici, kde býval, včera nedošlo. Vysvitlo totiž, že Aladár Mroč, mimochodom opäť invalidný dôchodca, ktorému podľa obžaloby prokurátora Jozef Šana ublížil na zdraví a spôsobil desaťdňovú práceneschopnosť, v januári tohto roka zomrel. To znamená, že vyšetrovací pokus, ktorý mal súd k mechanizmu zranenia poškodeného vykonať, sa už neuskutoční.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že samosudkyňa vyžiada úmrtný list nebohého a potom určí termín pojednávania, na ktorom vypočuje zostávajúcich svedkov, resp. vynesie rozsudok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
