hlavonožce. Chobotnice majú osem ramien, "nôh" podľa ktorých sa volajú aj osmonohy. Ramená zvieraťa dorastajú do dĺžky od niekoľkých centimetrov po tri metre. Ozbrojené sú okrúhlymi prísavkami. Telo chobotníc je mäkké a vakovité, bez ochrannej škrupiny. Nápadne veľké oči pripomínajú stavovce, nie sú však schopné akomodovať.
Chobotnice sú psychicky najvyspelejšie bezchordátové živočíchy, jediné z nich nereagujú len inštinktívne, ale vykazujú inteligenciu. Laboratórne pokusy dokázali, že chobotnice rozoznávajú tvary, zapamätajú si rôzne udalosti a sú schopné drezúry. V labyrinte sa dokážu orientovať a dokonca sa naučili otvárať fľašu, v ktorej bola ukrytá potrava. Vedia prejavovať svoje pocity rýchlou zmenou sfarbenia tela, čo uplatňujú pri vnútrodruhovej komunikácii a na maskovanie, prípadne na výstrahu nepriateľom. Farbozmenu umožňujú osobitné kožné bunky, chromatofóry, ktoré obsahujú niektoré farbivo. Chromatofóry reagujú na nervové podnety, rozširujú alebo zužujú sa, čím vynikne alebo sa zakryje ich pigment. Chobotnice sa takto vedia farebne prispôsobiť prostrediu. Ich základnou farbou býva sivá, pri podráždení sa mení na žltú, ružovú či modrú. Viaceré druhy chobotníc dokonca pri podráždení svetielkujú zásluhou vlastných luminiscenčných teliesok, podobne ako svätojánske mušky, alebo obsahujú symbolické fosforeskujúce baktérie. Ovládajú aj ďalšie spôsoby maskovania. Ich koža je plastická, na hladkom piesčitom podklade bradavicová. Inou ochrannou taktikou je zmiasť protivníka. Chobotnica v prípade ohrozenia vypustí do vody hnedé, tzv. sépiové farbivo. Farbivo zakalí zviera nepriehľadnou clonou, z ktorej chobotnica unikne do bezpečia. Dymové clony na zneviditelnenie lodí pri námorných bitkách teda nie sú ľudským vynálezom.
Hlavonožce ako prvé zaviedli aj prúdový pohon, čo dokázali už o 250 miliónov rokov pred človekom. Ich trup pokrýva kožovitý plášť na chrbte a bokoch zrastený s telom, na brušnej strane odhalený, čím vzniká vodou vyplnená dutina, v ktorej sú uložené žiabre. Dutina vyúsťuje lievikom na zadnej časti tela. Keď zviera prudko stiahne plášť, zo žiabrovitej dutiny vystriekne voda a vzniknutý reaktívny tlak telo vymrští dopredu.
Chobotnice žijú na morskom dne v dierach a štrbinách. Živia sa rybami, kôrovcami, mäkkýšmi a inými morskými obyvateľmi. Na svoju korisť sa bleskurýchlo vrhnú z úkrytu a zmocnia sa jej pomocou chápadiel. Potom sa do úlovku zahryznú a usmrtia ho jedovatými slinami. Pre tento účel majú ústny ústroj upravený na tvrdý ostrý útvar, podobný hore obrátenému zobáku papagája. Pre človeka nie sú chobotnice nebezpečné zovretím svojich ramien, ako sa píše v dobrodružnej literatúre, ale uhryznutím. Smrteľne nebezpečná je pomerne malá chobotnica modrokrúžková, ktorá je rozšírená pri austrálskom pobreží. Normálne je priesvitná, prakticky nezbadateľná. Pri podráždení sa jej na chápadlách objavia modré obrúčkovité škvrny. Spravidla len bolestivé poranenie môže spôsobiť aj bežná chobotnica obyčajná, ktorá sa vyskytuje v Stredozemnom mori a v teplej časti Atlantiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
