vymenoval pápež Ján Pavol II. a biskupskú vysviacku prijal z rúk kardinála Jozefa Tomka. Stal sa tak v poradí ôsmym sídelným gréckokatolíckym biskupom na prešovskom biskupskom stolci. Toto výročie si veriaci pripomenú zajtra o 10. hodine na svätej liturgii v katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove, ktorú bude slúžiť sám oslávenec.
Život tak chcel, že cirkevné hodnosti k Mons. Jánovi Hirkovi prichádzali v časoch zlomových pre spoločnosť. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Vasiľa Hopka pre nepriazeň mocných nie v katedrálnom chráme, ale skromne a skoro potajomky v seminárnej kaplnke v Prešove. Po obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v Československu ho pápež Pavol VI. vymenoval 20. decembra pamätného roku 1968 a biskupskú vysviacku prijal vo februári roku 1990 hneď po "nežnej revolúcii". Akoby toho nebolo málo, tak sa stal J. Hirka na biskupskom prešovskom stolci priamym nástupcom mučeníka biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý bol v Ríme blahorečený v novembri minulého roku. Lenže medzi biskupským pôsobením blahorečeného P. P. Gojdiča a Mons. Jána Hirku leží rovných 40 rokov, počas ktorých Gréckokatolícka cirkev v Československu bola bez biskupa. Do tohto obdobia je potrebné zarátať aj 18 rokov, počas ktorých táto cirkev bola zakázaná. Biskupi a mnohí kňazi boli uväznení. Horká čaša prenasledovania neminula ani J. Hirku, ktorý si vo väzeniach odsedel sedem rokov. Z toho dva roky strávil v uhoľnej bani. Ani tieto životné skúšky ho však neodradili od zvoleného životného poslania: "Väzni tam boli dosť nervózni. Mnohí nevedeli nič o rodinách, takže ich bolo treba utešovať. Pritom bolo dôležité nájsť ten správny spôsob, aby sme im pomohli. Spolu s otcom Ivanom Ľavincom, s ktorým som zdieľal osud aj v uhoľnej bani, sme hľadali tento spôsob cez modlitbu. Snažili sme sa navodiť dobrú atmosféru aj vo väzeniach. Pamätám sa, v Ruzyni bol jeden väzeň s nervovým šokom. My sme sa medzi sebou zhovárali potichu, modlili sme sa a spovedali. Väzeň na to reagoval rozzúrením sa a začal vykrikovať, že sem prišli eštebáci a aj tu chcú ničiť ľudí. Dalo nám dosť práce, pokiaľ sme všetko vysvetlili."
Životným aj hodnostárskym krédom Jána Hirku je robiť dobre každému, dobre myslieť a hovoriť o tom druhom a nevyťahovať zlé skutky z minulosti. Po návrate z väzenia sa k tomu pridružilo poznanie, že bez práce nič nedosiahnú a že sa treba k svojmu hlásiť a domáhať sa ho.
Gréckokatolíkom v Československu sa ich práca zúročila obnovením činnosti ich cirkvi v roku 1968. "Ľudia boli dobrí, báli sa Boha nie z otrockého strachu, ale pretože ich tak učili Božie prikázania. Držali v pamäti spomienku na dobrých biskupov a kňazov, ktorí dušou a telom slúžili ľudu, učili ho byť dobrým a vyhýbať sa zlu. To som si zobral za príklad a toho som sa držal," zaspomínal si na časy obnovenia činnosti cirkvi jej terajší biskup. O svojej biskupskej funkcii ale hovorí ako o veľkej osobnej ťarche, ktorá mu priniesla
i veľa ťažkostí. K ním sa však stavia tak, ako to učí cirkev a sväté písmo - "treba odpúšťať a jednotu hľadať, nie falošne, ale úprimne".
S blahorečeným mučeníkom biskupom P. P. Gojdičom spája Mons. Hirku nielen nástupníctvo na prešovskom biskupskom stolci. Biskup Gojdič bol aj príčinou, prečo si vtedajší študent gréckokatolíckeho gymnázia v Prešove J. Hirka vybral za životný údel kňazské povolanie. "Mal som chorú sestru, ktorá zomrela ako päťročná. Býval som v Alumneu, kde sme mali kaplnku a chodil som sa tam modliť za jej uzdravenie, a kde som hľadal silu vo viere a v Bohu. Biskup Gojdič chodil pravidelne do Alumnea a zaujímal sa o náš prospech. Ja som mal dobré známky. Biskup sa tomu potešil a objal ma okolo pliec. Možno aj to ma ovplyvnilo, že sa vo mne ozvalo povolanie ku kňazskej službe. Biskup Gojdič aj vo väzení zostal veľkou a silnou osobnosťou."
Niet divu, že v príhovore počas slávnostnej liturgie po blahorečení P. P. Gojdiča sa Mons. J. Hirka vyjadril: "Vzali nám ho, ale vrátili, lebo on patrí tomuto národu, týmto veriacim bez rozdielu, či sú Rusíni, Ukrajinci, Slováci alebo Maďari." Aj preto si Ján Hirka - podobne ako blahorečený biskup Gojdič - vytýčil za cieľ slúžiť ľudu a zjednocovať ho. Ako podotkol, vedie ho k tomu aj vyjadrenie učiteľky z Ladomírovej, ktorá - hoci sama je Slováčka a
rímskokatolíčka - o tunajších obyvateľoch povedala: "Otče, to sú svätí ľudia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
