Zákonodarný zbor včera schválil nový zákon o rybárstve. Z hlasujúcich zákonodarcov bolo 103 za, jeden po prezentácii nehlasoval.
Národná rada hlasovaním odmietla iniciatívu skupiny poslancov, ktorí chceli zrušiť monopol Slovenského rybárskeho zväzu. Tento návrh prezentoval poslanec Peter Tatár, ktorý v rozprave namietal, že rybári sa nemajú možnosť pluralitne organizovať v spolkoch a združeniach, čo by podľa jeho názoru zabezpečilo pluralitu a transparentné súťaživé prostredie v oblasti športového rybárstva.
Loviť a privlastňovať si ryby budú môcť podľa znenia zákona len osoby s platným rybárskym lístkom a povolením na rybolov. V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. októbra do 15. apríla, lipňových vodách od 1. januára do 31. mája a v kaprových vodách od 15. marca do 15. mája.
Zákon jednoznačne zakazuje používať na lov rýb výbušniny, harpúny a bodce. Ako spôsob lovu je zakázané ryby strieľať, loviť ich pod ľadom, ale aj rukami alebo do ôk. Za nedovolené sa bude považovať chytanie rýb v noci za pomoci svetla alebo za pomoci omamných látok a neprípustné je aj používanie čereňov s väčšou plochou ako jeden meter štvorcový.
Rybár v pstruhových a lipňových vodách môže loviť iba jednou udicou a v kaprových iba dvomi. Pri love hlavátky sa zakazuje používať ako nástrahu živú rybku. Zákon obsahuje aj časť o individuálnej ochrane jednotlivých druhov rýb pred lovom. Je medzi nimi pstruh dúhový, šťuka severná, hlavátka podunajská, boleň dravý, pleskáč tuponosý, jeseter malý, sumec veľký. Celoročne je na území Slovenska chránený zubáč volžský, plž vrchovský, jeseter ruský, ale aj všetky druhy rakov. Určené sú aj hodiny lovu, napríklad v júni a júli v pstruhových vodách od 4. do 22. hodiny a v kaprových vodách v júli a auguste 24 hodín denne. Povolené je privlastnenie si kapra rybničného s minimálnou dĺžkou 35 cm, 70-centimetrovú hlavátku podunajskú, 23-centimetrového pstruha dúhového. Šťuka musí mať minimálne 50 cm a sumec 60 cm.
Za ryby sa v zmysle zákona považujú všetky vodné stavovce dýchajúce žiabrami - kruhoústnice, drsnokožce, lúčoplutvovce, vodné mäkkýše, kôrovce a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách. Rybárske revíry sú vytvárané z vodných tokov, vodárenských nádrží a iných vodných plôch. Pre určenie rybárskych revírov sa vody členia na lososovité a kaprové. Hranice revírov sa určujú naprieč vodnými tokmi spravidla tak, aby boli súvislé a tvorili ich trvalé terénne prekážky - mosty, hate alebo prítoky vodných tokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
