prsia" parlament, ktorému nedôveruje 80 a dôveruje 19 percent občanov, vláda má skóre 24:75. Hoci je tento typ výskumov, ktorý meria nemerateľné a porovnáva neporovnateľné (napr. ústavný súd s Markízou), doslova šarlatánskou disciplínou (o tom niekedy inokedy), je dosť presvedčivým argumentom do diskusie o stave slovenskej politiky.
Rating NR SR iste nevylepší ani posledné rodeo s Miklošom. Občania vnímajú záporne predstavenia, ktoré sa vyznačujú zvadou, mediálnym rámusom a je z nich cítiť prioritu čistej politiky nad vecnosťou. Pritom je to možno aj nespravodlivé, keďže politika (ako princíp) nemôže existovať bez politiky (ako účelu). Potýčky medzi koalíciou a opozíciou sú neodmysliteľnou súčasťou parlamentného života kdekoľvek. Ide len o mieru; nie všade je napríklad vidieť bitky medzi koalíciou a koalíciou. A už vôbec nie štrnásť odvolávaní ministrov v jedinom volebnom období. To už je veru absolútna rarita - normálna opozícia vie, že volič vie, že disponuje menšinou hlasov, a preto jej cit velí nestresovať verejnosť zbytočnými cirkusmi.
Ďalší jav, ktorý znižuje dôveryhodnosť NR SR, je stranícka a klubová fragmentarizácia až do úplnej neprehľadnosti. Neexistuje ešte jeden parlament v Európe, kde by také obludné množstvo poslancov zmenilo politickú príslušnosť a pendlovalo z klubu do klubu, resp. zmnožovalo počty "nezávislých". V očiach voliča, ktorý nestačí sledovať argumenty (niekedy aj oprávnené), kto, prečo a začo odkiaľ kam prestúpil, ide jednoducho o nesolídnosť. Tento jav kompromituje nielen NR SR, ale celý politický systém. Základnou známkou jeho dôveryhodnosti je, že poslanec zastupuje a presadzuje program, s ktorým bol zvolený.
Nesmierne vypuklým problémom je povrchnosť a nekvalita práce poslancov. Už azda na desiatky sa rátajú zákony, ktoré ešte ani nevstúpili do platnosti, a už sa musia (resp. je snaha) ich novelizovať. Iba z posledného obdobia - daň z príjmov fyzických osôb (gastrolístky, paušál pre slobodné povolania), majetkové priznania, "daň zo straty", Zákonník práce, Zákon o verejnej službe, veľmi pravdepodobne aj Z. o obecnom zriadení, atď. Pozor - novely nepresadzujú iba tí, ktorí boli pri hlasovaní proti, ale buď všetci, alebo značná časť takých, ktorí hlasovali pôvodne za. Kde nechali oči a kde rozum? Toto asi tiež nemá nikde precedens, aby parlament v takých kvantách opravoval vlastné hlúposti. (Samozrejme, pri takej komplikovanej norme, akou je Zákonník práce, je zoznam zodpovedných širší, totálne zlyhali predovšetkým zamestnávatelia.)
Zvláštnou kapitolou sú poslanecké úlety, pri ktorých chýba základná sebareflexia. O tom je nová kauza s "rentami", čo je teda absurdum. Niežeby bola v nejakej bohatej a dobre fungujúcej demokracii úplne hriešna myšlienka, aby povedzme takí poslanci, ktorí si odkrútili tri volebné obdobia a stratili kontakt s pôvodnou profesiou, si nemohli akési prilepšenie k štandardnému dôchodku nárokovať. Trebárs aj ako odškodné za to, že sa zrieknu využívania svojich kontaktov, získaných v politike, na lobing v prospech podnikateľských subjektov. Ale na Slovensku a dnes?? Kde potratili súdnosť?
Depresívny obraz je spôsobený aj tým, že takých signálov, k akému sa vzopäl včera Migaš, v tomto volebnom období nebolo. Jeho zákrok proti 22 poslancom, ktorým udelil absenciu, je lastovičkou, čo mala priletieť podstatne skôr. Nejde pritom o stopercentnú dochádzku, ktorú niektorí pozorovatelia vyžadujú, iba o to, aby sa neblokovali hlasovania a nezdržiaval čas. Možno keby expredseda SDĽ využíval svoju ústavnú funkciu na podobnú gestikuláciu častejšie, nebol by najnovší rating SDĽ 2,7 a NR SR v dôveryhodnosti nižšie, ako napr. STV či odbory...
Lebo je na strane druhej faktom, že zo sprofanovanej NR SR, čiže z čisto poslaneckých iniciatív, vzišlo aj niekoľko skvelých vecí - napr. informačný zákon, alebo seriál daňových noviel, pretlačených navzdory Schmögnerovej. Revolúciou by bol, ak sa schváli, aj Šebejov zákon o elektronickom podpise. A na ceste do prvého čítania je aj parádny zákon o konflikte záujmov. Keby sa schválil, Slovensko by malo v tejto oblasti jednu zo špičkových úprav, aj v porovnaní so svetom.
To však výskumy už nezaregistrujú a verejnosť na prvý pohľad nevidí. Výsledkom je frustrácia, smiech cez slzy a hnus. A volanie populistov po predčasných voľbách a parlamente novom, kde zasadnú väčší odborníci a samé neskompromitované živly. Ha-ha. Stačí jeden pohľad na galériu, kto všetko sa tam rozcvičuje na nástup; a je zrejmé, že ten ďalší parlament nebude o nič lepší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
