olympiáde. Zvlášť v prekérnej situácii sa ocitli tí, ktorí legionárčia kde-kade, lebo museli vysvetľovať domácim, prečo Slovensko takto vybuchlo. Samozrejme, nie všetko sa dá zhrnúť do niekoľkých viet, navyše ak legionári tiež nemajú taký detailný prehľad o tom, čo sa vlastne v Salt Lake City porobilo. Preto sme boli zvedaví, ako čelí uštipačným hlasom napríklad René Pucher (na fotografii vpravo), dlhoročná opora košického klubu, odchovanec Prešova, ktorý momentálne háji farby druholigového švajčiarskeho tímu HC Thurgau.

"Myslím si, že sme si dosť pošramotili hokejové renomé týmto výpadkom. Teraz sa všetci na nás pozerajú v tom zmysle, že druhé miesto na majstrovstvách sveta pred dvoma rokmi v Petrohrade bolo vyslovene iba náhoda. So všetkými, čo sa zhováram v týchto dňoch, majú na jazyku vlastne rovnaké otázky. Musím na ne odpovedať a nie je to príjemné. Neustále si ma doberajú: čo sme to tam vraj robili. Argumentujú, že spomínaný úspech bol ojedinelý, nedokázali sme naň nadviazať a preto patríme predsa len do druhého šíku mužstiev - nie do top skupiny svetového hokeja, v ktorej je šesť-osem celkov Domnievam sa, a to hovorím na základe čerstvých faktov, že sklamanie v zámorí na olympiáde nám naozaj poriadne uškodilo. Okrem toho to môže mať negatívne následky aj pre tých jednotlivcov, ktorí pomýšľajú v tomto roku na odchod do cudziny. Určite to budú mať oveľa zložitejšie pri vybavovaní si angažmán. Je predsa jasné, že ak je úspech danej krajiny, ľahšie sa jej zástupcovia dostávajú do cudziny. Môže sa stať, že sa za hranicami budú pozerať na nás ako na druhotriednych hokejistov," spustil bez nejakého váhania René, skúsený matador. Dozvedeli sme sa, že predovšetkým spoluhráči mu nedajú dýchať a svojou "drzosťou" mu vmietajú do tváre krutú pravdu. Nielen švajčiarski spoluhráči, ale i ďalší legionári v krajine helvétskeho kríža, si ho s úsmevom a obľubou doberajú. René sa ale nedá vyviesť z miery, no príliš presvedčivo nedokáže niektoré veci zdôvodniť, lebo vlastne nevie, čo sa v Salt Lake City stalo. Vie však, že niektoré chyby si treba priznať. Mrzí ho, že slovenský hokej takto padol v očiach cudziny na základe olympijského prepadáku. "Nie je to dobrá vizitka pre nás. Žiaľ. Okolnosti poznajú ale iní, ja do týchto vecí až tak nevidím, zato však registrujem dôsledky neúspechu. Okrem toho ovládam problematiku týkajúcu sa môjho brata Petra. A o tom hovorím všetkým bez servítky, tak, ako to naozaj bolo. Pre tlač je to ale nevhodné..."

Zaujali slová R. Puchera o tom, že vo švajčiarskych médiách sa otázka slovenského sklamania nejako zvlášť nerozoberá. Novinárom je to v podstate jedno. Skôr ich páli fakt, že ani Švajčiari sa nedostali do rozhodujúceho zápolenia o medaily. "Lenže cítim ten rozdiel v ponímaní výsledkov u tunajších ľudí. Hovoria, že ich národný tím je vlastne stále len na ceste medzi hokejovú elitu sveta. Aj napriek tomu, že teraz na olympiáde nesplnil plán, tvrdia, že o pár rokov sa aj tak dostane do najsilnejšej kategórie a zostane tam natrvalo. Švajčiari majú teda na neuspokojivé výsledky ospravedlnenie, čo sa ale nedá povedať o výkonoch slovenskej reprezentácie. Nás pranierujú jedna radosť, nešetria nás, to musím priznať. Nepočúva sa to príjemne." Východniar pod Alpami však naznačil, že nie je to až také, aby sa musel schovávať a skláňať od hanby hlavu, no podľa neho po návrate spoza mora by po kanáloch mali chodiť daktorí naši reprezentanti. "Ja sa snažím zo všetkých rečí vykorčuľovať s vtipom, obrátime to nakoniec na žart," poznamenal hokejista, ktorý naposledy hájil štátne farby na majstrovstvách sveta v Nórsku pred tromi rokmi. René si nevedel vysvetliť to, prečo napríklad s Rakúskom mal tréner Filc k dispozícii len trinástich jednotlivcov. "K tomu, aby som si urobil názor na dianie v Amerike, mi stačí, že som videl dve merania síl - s Lotyšskom a Rakúskom. Zaregistroval som dvoch borcov, ktorí vykorčuľovali na ľad a nazdávam sa, že táto dvojica tam nemala čo robiť. Preto hlavnou príčinou rozčarovania je to, že mužstvo nebolo dobre vybrané, nehrali všetci tí, ktorí si to zaslúžili. Nemienim ale menovať hokejistov, ktorí mi prekážali. Poznám trénerov, poznám chlapcov, nerád by som bol, aby sa to otočilo proti mne. Pravdaže, narážam na niektorých jednotlivcov z Európy, čo sa objavili vo výbere."

Postupne sme prehodili výhybku na inú tému - súčasnosť nášho legionára vo Švajčiarsku. Ako je známe, v závere uplynulého roka sa ocitol na hosťovaní v prvoligovom Lausanne. Pôvodne mal zotrvať na súpiske len do konca decembra, ale jeho hosťovanie sa predĺžilo. "Odohral som navyše ešte štyri stretnutia, lebo ruský hráč, za ktorého som zaskakoval, nebol zdravotne ešte fit. Dovedna som zaknihoval deväť vystúpení v drese Lausanne a potom sa vrátil znovu do Thurgau. Nechceli ma odtiaľ totiž uvoľniť na dlhšie obdobie a Lausanne nastupovalo len s dvoma legionármi." Raritou R. Puchera bolo, že sa dokonca objavil aj v tíme nemeckého celku Mannheim a odohral stretnutia v rámci prestížneho Spenglerovho pohára. "Je predčasné hovoriť, či potencionálne do tohto klubu môžem neskôr prestúpiť všetko je otvorené. Situácia sa skomplikovala sa nešťastným vystúpením našich na olympiáde. Sám som zvedavý, či negatívne dozvuky nepostihnú i mňa v tom, že Nemci sa stiahnu. Túto sezónu určite dohrám v radoch Thurgau." Tento druholigový kolektív bojuje o účasť v play off. Nateraz je na ôsmej priečke, čakajú ho rozhodujúce zápasy. Do vyraďovacej časti postupujú prví ôsmi, takže Thurgau má čo robiť. "Máme ešte dva duely pred sebou v dlhodobej časti, ak ich vyhráme, môžeme poskočiť dokonca na siedmu priečku. Máme na to, aby sme súperov pokorili." Pucher odohral v Thurgau sedemnásť duelov, zaznamenal sedemnásť bodov za sedem gólov a desať asistencií. Aj z toho vidno, že je oporou mužstva a preto ho vedenie ani tréneri nechceli pustiť preč. "Odkedy som prišiel z Lausanne, nastupujem pravidelne v každom súboji, nevynechal som ani jeden štart. Pokiaľ ide o pôsobenie v prvoligovom celku Lausanne, tak tam som tiež strelil gól a mal som aj nejaké asistencie. Tieto duely, čo som absolvoval na ľade elity, boli pre mňa výbornou skúsenosťou, predsa len v prvej lige sa hrá inak, kvalitnejšie. Je tam veľa cudzincov, ale nestratil som sa medzi nimi, čiže moje sebavedomie stúplo. Švajčiari ťahajú síce za kratší koniec, úroveň zápolení ale rastie a momentálne je minimálne porovnateľná s extraligou, možno niektoré súboje sú ešte kvalitnejšie."

Náš zástupca nemyslí teraz, čo bude po sezóne. Vie, že záleží aj na náhode. To, že hral na Spenglerovom pohári, mu ale značne zvýšilo prestíž v Nemecku. Na turnaji zvládol štyri duely, prezentoval sa jednou gólovou prihrávkou. Mannheim skončil nakoniec štvrtý. "Takéto činy sa rátajú a vrývajú do povedomia klubových činovníkov. Niečo skúšam, niečo hľadá môj manažér, ale nechcem predbiehať. Nechám si to radšej pre seba. Mne nerobilo mi ani problémy okamžite si obliecť dres Mannheimu, bez prípravy som sa dostal k slovu v drese tohto celku. Prečo si vyhliadli mňa? To presne neviem. Jedno je isté, v tomto nemeckom klube mali maródov a keďže nepotrebujú na podobné turnaje akvizície s licenciou, nuž ma oslovili. Možno ma chceli otestovať z hľadiska perspektívnej dlhodobej spolupráce. To ale neviem presne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.