turnaji snov majú Slováci pôsobiaci v najprestížnejšej hokejovej súťaži na svete čas na neočakávané dovolenky. Jedna z najjagavejších hokejových hviezd na svete Peter Bondra (na fotografiách) pricestoval stráviť toto obdobie do Popradu, a tak sme sa s ním porozprávali nielen o aktuálnej olympijskej téme.

Veľmi nečakane ste sa v stredu večer objavili na Slovensku. Čo bolo hlavným dôvodom tohto rozhodnutia?

"Samozrejme, že s takým niečím som nepočítal aj z dôvodu sklamania z nepostúpenia Slovákov na hlavný olympijský turnaj, na ktorý som sa veľmi tešil. Bolo to predovšetkým z toho dôvodu, že v zime som pod Tatrami nebol 12 rokov a najmä rodine som chcel ukázať, aké tu máme v zime počasie, predovšetkým sneh, ktorý moja rodina nevidela veľmi dlho."

Vaša svokra vraj bola vaším príchodom poriadne šokovaná.

"Bolo to rozhodnutie z hodiny na hodinu, rodinu sme chceli trochu prekvapiť, čo sa nám podarilo. Na príchody domov sa vždy veľmi teším, tak isto ako celá moja rodina."

Dá sa povedať, že vaša olympijská ambícia sa týmto skončila alebo je možné, že aj o štyri roky v Turíne budete reprezentovať Slovensko?

"Ak mi to hokejovo pôjde a ak mi vydrží zdravie, tak samozrejme dúfam, že to nebola moja posledná olympiáda. Vyzerá to však skutočne tak, že bola posledná, no napriek tomu sa s tým musím zmieriť, aj keď to je pre mňa i všetkých ľudí na Slovensku veľké sklamanie."

Cítite nespravodlivosť voči hernému systému predolympijského turnaja, ktorú svet určil?

"Určite to je veľká nespravodlivosť, pretože na olympijských hrách by mali štartovať tí najlepší a v našom prípade tu najlepší hráči neboli, čo človeka, ktorý sa nad tým zamyslí, dosť bolí."

Ako na to reaguje hokejová verejnosť v zámorí?

"Pred olympiádou nám všetci verili, čo sa týka zloženia nášho mužstva. Ešte aj po prvom neúspešnom zápase ma kolegovia povzbudzovali a verili nám, že sa nám ešte podarí postúpiť, pričom som z ich slov cítil, že nám fandili."

S ktorými hráčmi zo šatne Capitals ste sa na túto tému bavili?

"Najmä s brankárom Kölzigom a Jágrom sme sa navzájom povzbudzovali a hecovali. Ja osobne som sa veľmi tešil hrať proti Česku a stále som Jaromírovi hovoril, že tentokrát ich už konečne zdoláme. Nakoniec sa bohužiaľ ukázalo, že to hecovanie bolo predčasné, z čoho som ostal dosť sklamaný."

Ktoré olympijské zápasy ste sledovali a aké ste mali informácie o slovenských hráčoch a výsledkoch?

"Videl som všetky naše zápasy, aj včera ráno som vstal o piatej a pozeral stretnutie s Francúzskom. Hlavne ten prvý zápas bol ťažký, najmä z toho dôvodu, že my sme v tom čase hrali stretnutie s Tampou a ja som bol myšlienkami so Slovákmi v Salt Lake City, čím sa mi veľmi ťažko koncentrovalo na toto stretnutie."

Čo vám prvé prebehlo mysľou, keď ste sa dozvedeli výsledok s Lotyšskom, po ktorom bolo jasné, že na hlavný turnaj nepostúpime?

"Tento zápas som sledoval a prvé pocity boli veľmi zmiešané a pravdu povediac ma napadlo iba to, že čo ďalej. Spoločne s rodinou máme letenky na olympiádu, a tak sme v prvom momente nevedeli, čo budeme robiť. Nakoniec sme sa rozhodli prísť na Slovensko, pretože sezóna je pre mňa dosť ťažká, hrali sme veľa zápasov a asi tri týždne pred olympiádou som bol dosť chorý, keď som zhodil nejaké kilá a preto som sa rozhodol pre tento odpočinok."

Veľmi veľa sa hovorí o americkej mentalite a najmä vplyve majiteľov jednotlivých klubov, ktorí nechceli uvoľniť slovenských hráčov. Keďže žijete v tomto prostredí, je to skutočne také zložité, aby hráč vášho formátu, ktorý je rekordérom v klubovej histórii Washingtonu Capitals vynechal jeden zápas základnej časti NHL pre potreby reprezentácie na ZOH?

"Myslím si, že sympatie od riaditeľa aj generálneho manažéra tam pre slovenské mužstvo boli, bohužiaľ v USA je to veľký biznis a ja som kontraktom viazaný tak, že ak som zdravý, mal by som hrať každý zápas. Celkovo sa majitelia postavili k tomu negatívne, že nám nepomôžu, pretože mnohí naši hráči sú vo svojich kluboch lídrami, chodia sa na nich pozerať fanúšikovia a preto bolo rozhodnutie majiteľov pre nás negatívne. Osobne som veľmi sklamaný tým, že NHL takýmto spôsobom vyriešila celý program a práve naše mužstvo na to najviac doplatilo."

Napriek tomu, že systém bol skutočne najhoršie naklonený práve nášmu mužstvu, predsa len súperov, akými boli Nemecko a Lotyšsko by sme mali zdolať.

"Jednoznačne sa to určite nedá povedať, o čom sme sa sami presvedčili. Aj mužstvá ako sú Rakúsko, Lotyšsko, či Francúzsko sa nám korčuliarsky vyrovnajú a hokejovo tieto tímy dobiehajú lepšie mužstvá. Preto konečný úspech závisí od mnohých okolností a určite tu veľkú rolu zohráva aj športové šťastie. Nám to nevyšlo aj z toho dôvodu, že sme až príliš chceli, presovali súpera, kvôli víťazstvu na seba zobrali veľké tlaky a tentokrát to na úspech nestačilo."

Dokázali ste počas vášho zápasu s Tampou Bay sledovať, povedzme počas prestávok vývoj zápasu Slovenska s Nemeckom?

"Stihol som, dokonca v prvej tretine sa mi stal problém, keď sa mi zbrúsila hrana na korčuli a keď som si ju bol v šatni zbrúsiť, pozorne som sledoval vývoj tohto duelu. Po dozvedení sa konečného výsledku som bol veľmi sklamaný spoločne so Zdenom Cígerom, proti ktorému som v tom čase hral na ľade."

Po zápase Slovenska s Nemeckom sa viaceré osobnosti vyjadrili, že Nemci ukázali na ľadovej ploche viac bojovného ducha a srdca. Vnímali ste to podobne aj vy?

"Podľa môjho názoru sme viac bojovného ducha ukázali my a Nemci viac vyčkávali. Súper hral s veľkým rešpektom, my sme veľmi chceli a na chlapcoch bolo vidieť, že robili, čo sa dalo. Na niektorých však bolo badať, že mali za sebou ťažké zápasy, spojené s náročnou cestou, čo sa na ich výkone pochopiteľne prejavilo. Chýbal im odpočinok pred zápasom, ako aj čas strávený s mužstvom."

Podľa nášho názoru bolo na hráčoch poriadne badať, že sú unavení, najmä na Šatanovi a Handzušovi to bolo viditeľné.

"Neviem na to odpovedať, pretože s Mirom som nerozprával. Čo som však videl, tak bojoval a vydal zo seba 120 percent, tak ako aj Handzuš a ostatní hráči. Nemci však hrali veľmi účinnú vyčkávaciu taktiku, my sme chceli dať silou mocou góly a keďže sme hrali na tri päťky, na konci nám už nestačili sily."

Aké si myslíte, že spravila slovenská strana najväčšie chyby pri tvorbe reprezentácie, pri taktizovaní so súpiskami, prípadne pri kaučingu?

"Ťažko povedať, či sme urobili chyby. Ja osobne si myslím, že variant postaviť na konkrétny zápas najlepších hráčov, ktorí boli k dispozícii, bola správna, bohužiaľ nám to nevyšlo."

Keďže to bola s najväčšou pravdepodobnosťou vaša posledná olympiáda, určite je vaše sklamanie o to väčšie. Nemali ste napriek tomu chuť, predsa len sa zúčastniť aspoň posledných dvoch duelov s Rakúskom a Francúzskom?

"Bol som v situácii, v ktorej som nevedel, ako sa rozhodnúť. Aj od mužstva Washingtonu som cítil, že by bolo lepšie, aby som si oddýchol, pretože sezóna je pre nás vo Washingtone veľmi dôležitá a keďže sme už nemali s reprezentáciou šancu postúpiť ďalej, uvážil som, že bude lepšie, ak nebudem cestovať cez celú USA na ZOH a radšej som zvolil cestu oddychu a odreagovania sa od hokeja na Slovensku."

Na vlastnej koži ste zažili neúspech z Nagana, tentoraz nie bezprostredne. Dá sa to sklamanie porovnať?

"Na túto olympiádu som sa veľmi tešil, už z toho dôvodu, že som bol sklamaný z Nagana. Prípravu na ňu som so slovenským národným mužstvom začal už v lete a aj vo Washingtone som sa pred začiatkom olympiády snažil dať čo najlepšie do poriadku, aby som mohol byť v tej najlepšej forme."

Nedávno ste oslávili 34 narodeniny. Pokazil vám ich tento neúspech a plánujete ich ešte špeciálne osláviť s rodinou, či s hráčmi Washingtonu?

"Od rodiny som dostal tortu, ale nejako špeciálne tieto narodeniny neoslavujem, aj z toho dôvodu, že už nie som vekovo najmladší. Niektorým kamarátom, ktorí sa ma pýtajú na vek, hovorím, že mám 29 a niektorí mi to dokonca veria, aj keď sa im to zdá byť divné, že v takom veku som už toľko rokov v NHL."

V hlavnom meste pôsobíte už dvanástu sezónu. Dá sa predpokladať, že je vašim cieľom dokončiť kariéru v tomto klube víťazstvom v Stanley Cupe?

"Určite to je mojím cieľom a snom a ja verím, že sa to podarí. Rovnakým snom je však i vyhrať olympijskú medailu a preto stále verím, že to nebola moja posledná olympijská šanca. Aj v 38 rokoch sa na olympiádu budem tešiť, ak samozrejme budem mať výkonnosť a tréneri si ma vyberú."

Ak by sa náhodou nepodarilo Washingtonu postúpiť a mužstvo by vypadlo už v prvom kole play-off, reprezentovali by ste Slovensko na MS?

"Samozrejme, už len z toho dôvodu, že olympiáda nám veľmi nevyšla. Všetci hráči musíme začať od seba, dať sa dokopy a v blízkej budúcnosti, ak je šanca, je potrebné prísť a stmeliť kolektív. Pozitívne kroky v tomto smere vidieť už v tom, že chlapci z NHL prišli na posledný zápas s Francúzskom a je na nich vidieť snahu, čo najlepšie reprezentovať svoju krajinu."

V súčasnosti máme v zámorí skutočne skvelú enklávu vynikajúcich hokejistov. Veľmi dôležitá je však najmä práca s mládežou a preto je výrazným pozitívom vaša snaha spoločne s ďalšími skvelými hráčmi podporovať hokejovú školu v Poprade.

"Podporujem ju samozrejme aj z toho dôvodu, že tu brat Juraj odovzdáva svoje trénerske skúsenosti a ja mám veľkú radosť, keď môžem pomôcť deťom, ktoré majú záujem o hokej. Pamätám si, akú radosť som mal ja, keď som bol malý chlapec a mohol som vidieť veľké hokejové osobnosti. Aj môj syn hráva hokej, môže si v hokejovej škole zatrénovať a preto takéto aktivity vítam."

Aký je váš tip na nového olympijského víťaza? Alebo predpokladáte, že bude staronový?

"Ak by to opäť vyhrali Česi, nevedel by som čo s Jágrom vo Washingtone, ale samozrejme, že Čechom držím palce. Mojím tajným koňom sú Švédi, ktorí vždy vedia zahrať dobre a navyše bankár Salo má veľmi dobrú sezónu v Edmontone."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.