je prenikavejší ako úspech v Petrohrade
VOJTECH JURKOVIČ, Provo
Ťažko skúšaný tréner slovenských hokejistov JÁN FILC bol po povinnom víťazstve nad Francúzskom v rozlúčkovom dueli s olympiádou uvoľnený.
Máte chuť viesť reprezentáciu aj na májových MS vo Švédsku?
"Chuť je len jeden z mála predpokladov. Teraz sa cítim veľmi unavený. Rozhodujúca bude spoločenská objednávka."
Čo očakávate po príchode na Slovensko?
"Nájazd ďalšej mediálnej skupiny a zrejme horúcejšie dialógy. Nebránim sa, len nemám veľkú chuť zápasiť so zaslepenou chorobnou nenávisťou. Isté vyjadrenia trénerských kolegov z domácej pôdy považujem za totálne neférové."
Čo bolo pre vás emotívne silnejšie. Striebro z MS v Petrohrade 2000 alebo nepostup v Salt Lake?
"Jednoznačne sklamanie na olympiáde. Hraničí z dezilúziou, ktorá by však nič neriešila. Slovenský hokej potrebuje posun."
Kde bol zlom?
"V druhej tretine stretnutia s Nemeckom. Pomer striel bol 13:3 v náš prospech, ale na góly sme ju prehrali 0:2."
Cítili ste pri nominácii nejaké tlaky?
"Jediný, drvivý. To, že všetci hráči z NHL chceli veľmi hrať za Slovensko. Vedeli sme, že mnohí z nich budú po náročnom cestovaní unavení. Bol to do istej miery risk, verili sme, že ich vysoké prednosti všetko prevážia. Žiaľ, proti boli aj objektívne okolnosti."
Čo najviac chýba hokeju na Slovensku?
"Tvrdé konkurenčné prostredie."
Zažili ste v športovom živote trpkejší neúspech ak v Salt Lake City?
"Určite nie. Ešte viac ma však mrzí, že na Slovensku nie je šport o radosti a o smútku, ale najmä o nenávisti."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
