mesta Barnau cestoval na pozvanie Zväzu nemecky hovoriacej mládeže, ktorá tam organizovala Fórum mládeže nemeckej komunity v Ruskej federácii. Jeho súčasťou bol aj 4. ročník festivalu mladých.
Počas trojdňovej cesty transsibírskou magistrálou prekonal vzdialenosť 4500 kilometrov. Musel sa prispôsobiť teplotám mínus tridsaťpäť stupňov.
Hoci si mohol zvoliť lietadlo, rozhodol sa pre vlak, keďže táto trasa je opradená doslova legendami. Také čosi človek len tak nezažije. Cestu prežil s troma spolucestujúcimi v kupé, kde sa nedalo ani len otvoriť okno. Vyvetrať mohli akurát na peróne pri zastávkach vo väčších mestách. Navyše pri ceste do jedálenského vozňa môžete vo vagóne natrafiť na snehové záveje a vysypané uhlie. Ruské "bábušky" vraj dokážu vytvoriť doslova domácku atmosféru. Ponúkajú vás tradičnými produktami ako pivom, vodkou, či sušenými rybami. Kúri sa v samovaroch na uhlie a službukonajúce "bábušky" denne obíjajú z vagónov ľad, aby mohol vlak vôbec ísť ďalej. Samovar je v nepretržitej v prevádzke. Cestujúci si môžu urobiť čaj, alebo zaliať polievku.
"Raňajkoval som o ôsmej v Európe a o pár hodín som už obedoval v Ázii," pochválil sa Bartolomej Buráš. Do Ruska vycestoval ako vedúci pracovnej skupiny diskutujúcej na tému Európska politika a národnostné menšiny. "Hovorilo sa o aj o spolupráci európskych mládežníckych národnostných zväzov. Pozvali ma ja preto, keďže v Košiciach je u nás najväčšia koncentrácia menšín. Sú dokonca uvádzané ako príklad spolunažívania. Ale čo je to v porovnaní s osemstotisícovým Barnau, kde žije osemdesiat národností..." dodal.
Druhá časť pobytu bola spojená s prípravou festivalu Feman 2002. Pozval preto do Košíc skupinu moderného tanca z Omska. "Záujem o spoluprácu je veľký," poznamenal Bartolomej Buráš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
