"Tvrdenie generálneho riaditeľa Stavoprojektu svedčí o jeho nekompetentnosti"
Svoje stanovisko k článku o víťaznom projekte obnovy Majakovského a Sabinovskej ulice v Prešove a následnej reakcii riaditeľa Stavoprojektu nám do redakcie doručil Ing. arch. Pavol Lieskovský, Prešov.
- Ako člen poroty pre vyššieuvedenú súťaž by som možno nemal polemizovať o výsledkoch architektonickej súťaže, a teda o otázkach súčasnej architektúry s autorom "Reakcie riaditeľa Stavoprojektu na víťazný návrh súťaže na obnovu Majakovského ulice" (Prešovský denník Korzár, 12. 2. 2002), ktorého pôvodná prax je projektovanie pozemných a dopravných stavieb, a ktorého súčasný osud postavil do čela organizácie zaoberajúcej sa okrem iného aj projektovaním. Keďže však jeho reakciou boli dotknuté mimoriadne citlivé otázky súčasnej projektovej praxe, musím uviesť niekoľko faktov.
Od začiatku tohto roku môžu projektovať stavby iba fyzické osoby, ktoré majú na túto činnosť autorizačné osvedčenie vystavené Slovenskou komorou architektov alebo Slovenskou komorou inžinierov, a to na základe zákona.
Projektovú činnosť môžu architekti, prípadne stavební inžinieri vykonávať ako fyzické osoby alebo ako zamestnanci. V každom prípade musia dodržiavať zákony a predpisy platiace pre príslušné komory, ktorých sú povinnými členmi.
Projektové práce majú členovia komôr oceňovať podľa honorárových poriadkov príslušných komôr, čo by malo vniesť poriadok do tejto problematiky a predpokladá sa, že komory budú svojimi orgánmi strážiť dodržiavanie dohodnutých pravidiel. Spomínať v tejto súvislosti tzv. Sadzobník Unika je výsledkom neznalosti súčasnej legislatívy.
Považovať problém plochých striech za kľúčový pri navrhovaní stavieb a dovolávať sa účasti zástupcu Zväzu stavebných podnikateľov a Komory stavebných inžinierov v porote je zavádzaním verejnosti - v súčasnej a budúcej výstavbe sú ploché alebo šikmé strechy z hľadiska trvanlivosti a súvisiacich nákladov rovnocenné.
Rozhodujúcim kritériom pri voľbe tvaru strechy musí byť architektonický koncept, ktorý vychádza z určitých predstáv a podmienok, ovplyvniť ho môže iba prostredie, respektíve jednoznačná požiadavka napríklad orgánov pamiatkovej starostlivosti.
Urobiť z ceny projektových prác hlavné kritérium pre výber projektanta je scestné, takto by naše súčasné stavby neprojektovali najlepší, ale najlacnejší projektanti. História i súčasnosť nám dáva dosť príkladov na potvrdenie starej zásady - za málo peňazí málo muziky.
Generálny riaditeľ Stavoprojektu v závere kladie otázku, na čo vôbec bola takáto súťaž, keď stačilo na výber víťaza urobiť vizualizáciu a vyriešiť iba jeden objekt.
Nuž, toto tvrdenie dokonale svedčí o absolútnej nekompetentnosti pána riaditeľa, preukazuje nepochopenie architektonickej tvorby a dokazuje, že riadi vykonávanie takej práce, ktorej v podstate nerozumie.
Ako člen poroty môžem povedať, že spracovanie a úroveň vizualizácií súťažných návrhov boli tým posledným, čím sa porota zaoberala. Na konštatovanie pána riaditeľa o "roztrieštenosti názorov v obci architektov vo vzťahu k minulosti a budúcnosti mesta atď." len toľko:
Podľa mňa je správne, že obec architektov nemá jednotný názor na každý problém - takéto obdobie tu už pred päťdesiatimi rokmi bolo a chvalabohu sa ukázalo, že táto "jednotnosť názorov" bola architektom vnútená tzv. vedúcou silou, a vieme, ako to skončilo.
Myslím, že môžem za prešovských architektov povedať, že vypísanie architektonicko-urbanistických súťaží na riešenie dôležitých problémov mesta všetci uvítajú. Je to najobjektívnejší spôsob získania kvalitných architektonicko-urbanistických koncepcií riešenia konkrétnych problémov mesta. Neviem koľko investorských zámerov bolo projektovaných bez súťaže, tzv. priamym zadaním, koľko z nich získala - alebo ako v tomto prípade mala získať - organizácia, na čele ktorej stojí pán generálny riaditeľ Krasnay. Ale pre úspešný rozvoj mesta sú súťaže nevyhnutné, architekti sú za ne vďační, a ako vieme, vyhrať môže vždy iba jeden, verím, že - ako v tomto prípade - najlepší.
A na záver - považoval by som pod moju úroveň reagovať na všetky časti "Reakcie..." naznačujúce to, ako sa kto dostal k víťazstvu v súťaži, kto u koho má podnájom, kto robil súťažné podmienky, kto projektoval za akú cenu bytovky za Sekčovom, atď.
Ale bezprostrednou príčinou môjho reagovania je tvrdenie pána Krasnaya, že autor víťazného návrhu, architekt Eristavi "urazil súčasnú architektonickú rodinu svojim výrokom, že jeho návrh sa odchyľuje od vikierovo-balustrádovej dekoratívnej a často až nevkusnej retro architektúry forsírovanej niektorými architektami s cieľom zapáčiť sa niektorým novozbohatlíkom".
Nuž, mňa architekt Eristavi neurazil, ale povedal to tak, ako by som to aj ja sám povedal a verím, že tohto názoru je nás väčšina, pretože nevkusu a gýčov v živote okolo nás je už príliš veľa.
Autor: Pavol LIESKOVSKÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.