zamilovaná do folklóru a šarištiny. Zároveň vytiahol útlu brožúrku (má štyridsať strán) s názvom Daco figeľ a Daco pravda s podtitulom Klapancie z Raslavíc časť druhá, ktorú Božena Fornadľová vydala vo vlastnom náklade v počte 2 tisíc kusov.
Na otázku, ako túto knižočku dostane medzi ľudí, sa autorka zasmiala a povedala: "Oslovila som obecné úrady, všetko mám obšliapané. Tiež budem chodiť na folklórne slávnosti. Zoberiem ruksačik a budem predávať." Poznamenávame, že vydanie druhej časti Klapancie z Raslavíc vyšlo autorku na 48-tisíc korún.
Prvý diel pod rovnakým názvom uzrel svetlo v roku 1990. Vyšiel za prispenia miestneho národného výboru a Okresného osvetového strediska v Bardejove.
V predslove k druhému dielu A. Lamanec konštatuje, že tvorba autorky je úsmevným a humorným podaním osobných a spoločenských udalostí. Je vyjadrením radosti zo života. "Napísala som to preto, aby šariština žila," tvrdí B. Fornadľová, ktorá žije v Bratislave. "Šariština sa úplne vytráca, čo je na škodu. Preto bojujeme za ňu, patrí predsa ku kultúre východného Slovenska."
Božena Fornadľová hovorí, že v rokoch 1970 až 1975 bola členkou folklórneho súboru Šarišan. No veršovanky a pesničky v šarištine začala písať už na základnej škole. "V klapanciach sú zväčša zážitky z môjho života. "Vichodňare, vi beťare, co sce porobiľi! Šicke sce še poženiľi a mňe zochabiľi. Ja...zato ňic, ňedbam, i tak še dobre mam. Spokojňejši sebe žijem, bo starosci ňemam." píše vo veršovanke Vichodňare Šarišaňi.
V knižočke je aj veršovanka venovaná Janíčkovi z Krivian, teda známemu folkloristovi Jánovi Lazoríkovi. V závere sú zase klapancie od neznámych autorov z obdobia I. československej republiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
