Územie s plochou 36,6 tisíca hektárov v okresoch Rožňava a Košice-okolie je jediným prírodným celkom SR, ktorého 12 vybraných lokalít je zaradeným od roku 1995 do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Jeho charakteristikou je veľká koncentrácia krasových javov, predovšetkým jaskýň a priepastí, ktorých je viac než 400. Z tohto počtu sú 4 jaskyne sprístupnené verejnosti a niekoľko formou Speleologickej vodcovskej služby. Súčasťou krasu je aj najväčšia stredoeurópska tiesňava Zádielská dolina. Pokračovaním Slovenského krasu na území Maďarska je Aggtelegský národný park. Napriek celosvetovo uznávaným hodnotám je kras ohrozovaný veľkokapacitnou ťažbou vápenca, lesným hospodárstvom, poľnohospodárstvom a diaľkovými energovodmi. V minulosti napáchali v krase škody aj sovietské vojská, dočasne umiestnené v regióne.
Podľa Mikuláša Rozložníka, riaditeľa správy CHKO je vyhlásenie územia za národný park zavŕšením mnohoročného úsilia veľkej skupiny ľudí. Stanoviská ekológov a dobrovoľných ochrancov prírody však nie sú jednoznačné.
Zatiaľčo niektorí tvrdia, že sa tak udialo v poslednej chvíli, iní si myslia, že ide len o jeden z ďalších formálnych krokov, ktoré v praktickej ochrane máločo zmenia. Lesoochranárske zoskupenie VLK prednedávnom zaujalo negatívne stanovisko k vyhlasovaniu ďalších národných parkov, ktorých by podľa koncepcie územného rozvoja SR malo byť 10, pričom ich súčasný počet, by mal byť rozšírený ešte o Veľkú Fatru a Chočské vrchy. Juraj Lukáč zo zoskupenia VLK si myslí, že pokiaľ sa nezmení prístup k dodržiavaniu legislatívy v chránených územiach, je vyhlasovanie ďalších zbytočné. Namiesto vytvárania nových parkov, je potrebné sa podľa neho snažiť, aby existujúce dosahovali svetový štandard. Ako príklad uvádza TANAP, v ktorom sú výnimky takmer na všetko. Slovensko je jedným z mála európskych štátov, kde je možné aj v najprísnejšie chránených územiach ťažiť nerastné suroviny, drevo, intenzívne rozvíjať poľnohospodárstvo, či loviť zver, dodáva.
Predstavitelia cestovného ruchu zasa upozorňujú, že praktický výkon ochrany značne obmedzuje rozvoj tohto odvetvia, zatiaľ čo skutočným devastátorom v ich činnosti nebráni. SR je napriek tomu s vyše 23 percent chráneného územia v súčasnosti na prvom mieste v Európe.
Autor: zub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
