pokoja. V rámci projektu MÚZEÁ A ETNIKÁ 2001 je venovaná pohrebnej obradovosti. Na jej príprave sa podieľali Slovenské národné múzeum Bratislava, Historické múzeum Bratislava, Etnografické múzeum Martin, Múzeum židovskej kultúry Bratislava, Múzeum kultúry karpatských Nemcov Bratislava, Dokumentačné centrá chorvátskej a maďarskej kultúry v Bratislave a českej kultúry v Martine, Múzeum ukrajinsko rusínskej kultúry Svidník, Podunajské múzeum Komárno a Vihorlatské múzeum v Humennom v súčinnosti so Sekciou menšinových kultúr Ministerstva kultúry SR.
" Zámerom výstavy je sprostredkovať obraz o predstavách, obyčajoch, obradoch a zvyklostiach, ktoré sú spojené s úmrtím a pochovávaním. Tieto praktiky patria k najstarobylejším kultúrnym prejavom ľudstva s neprerušenou kontinuitou až do našej prítomnosti. Zrodili sa z napätia okolo záhad smrti, z pradávnej viery, že zomretím dochádza k rozdvojeniu bytosti, "
povedal na otvorení výstavy gestor projektu prof. Ján Botík a pokračoval: " Je tu nehybné telo, ktoré treba pochovať a potom duša, ktorá opustí telo, existuje ďalej a preto neprestáva znepokojovať. Nevedno presne, kde sídli, ani to, či je naklonená pomáhať alebo škodiť. "
V doterajších ľudských civilizáciách a kultúrach životný cyklus, ktorý je rámcovaný tromi základnými medzníkmi narodenie, svadba, úmrtie sa najrozhodujúcejšou mierou podieľal na vytváraní svetonázorových predstáv, sociálnych noriem a obyčajových tradícií, ktorými ľudia napĺňali a regulovali svoje spolunažívanie. Ak bolo zmyslom obyčajov spojených s narodením privítať a začleniť novorodenca do rodiny a širšej pospolitosti, zmyslom obyčajov spojených s úmrtím bolo rozlúčiť sa a vyčleniť zosnulého zo sociálnych a duchovných väzieb, v ktorých sa odvíjal jeho život. Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní sú na Slovensku výsledkom špecifických historických procesov. Kultúrne uspôsobenie Slovákov sa formovalo z odkazu slovanských, antických, byzantských, orientálnych a západoeurópskych kultúrnych tradícií. Od 10. storočia bol vývin Slovákov poznačený príchodom starých Maďarov do Karpatskej kotliny, začlenením územia našich predkov do novovzniknutého uhorského štátu a slovensko maďarskou symbiózou. Slovensko sa už od stredoveku rozvíjalo ako krajina s viacetnickou štruktúrou a zároveň aj ako krajina s rôznymi svetonázorovými a náboženskými orientáciami ( pohanstvo, kresťanstvo, ktoré sa postupne rozštiepilo na rímsko katolícky, pravoslávny, grécko katolícky, luteránsky a kalvínsky variant, judaizmus a napokon aj ateizmus). Tieto skutočnosti vtláčali kultúrnemu uspôsobeniu Slovenska jedinečnú a neopakovateľnú podobu.
"Touto výstavou sme sa podujali konkretizovať naznačené súvislosti na reáliách pohrebnej obradovosti. Vychádzali sme pri tom nielen zo vzťahu majority k minoritám a obrátene. Našim zámerom bolo poukázať aj na význam, ktorý predstavujú menšinové kultúry pre identitu ich nositeľov, ako aj pre zachovanie kultúrnej rozmanitosti súčasného sveta," reagoval riaditeľ Vihorlatského múzea v Humennom Ján Lukáč.
Výstava V ZÁHRADE POKOJA potrvá do 10. marca 2002.
Autor: Gabriela Chomová, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
