Odpovedala som im, že starí ľudia, ktorých tam dali ich nevďačné deti," začala svoje rozprávanie obyvateľka Domova dôchodcov na Brezovej ulici v Spišskej Novej Vsi pani Jolana Podhorányová. Napriek tomu, že jej vek 52 rokov v žiadnom prípade nejde dokopy s týmto zariadením, pani Jolana tu strávila kúsok svojho života, a to päť rokov. "Prišla som sem ochrnutá od pása dole a ani ruky ma nepočúvali, tak ako by mali. Zato, že dnes chodím po vlastných nohách, aj keď s pomocou barly, vďačím jednak svojej pevnej vôli, ale hlavne zdravotnému personálu v dome dôchodcov," skonštatovala jedna z obyvateľov tohto zariadenia, kde jeseň svojho života trávi 155 seniorov, z toho 96 sa ešte môže spoľahnúť na svoju mobilitu.
Napriek tomu, že pani Jolana má dospelé deti a napriek jej definícii, ktorú podala svojim potomkom o domove dôchodcov pred niekoľkými rokmi, nedá sa povedať, žeby v tejto životnej etape podľahla pesimizmu, skôr naopak. "Prvotné obdobie môjho pobytu v tomto zariadení, to boli preplakané dni a noci a nechuť k životu. Lenže naozaj nebolo inej možnosti. Moje deti majú svoj život, pracujú a myslím si, že moje umiestnenie tu, je najrozumnejšie riešenie. Vysvetlila som to aj mojim deťom. Neviem si totiž predstaviť, že by moja dcéra sedela v pokladni a strachovala sa, čo sa so mnou doma robí. Zo začiatku som totiž nebola schopná ani zobrať si pohár vody. Napriek tomu, že teraz som už relatívne zdravá, aj tak sa bojím opustiť toto zariadenie, pretože sa bojím, čo ak raz... A tu mám istotu, že sa o mňa postarajú," poopravila svoj názor zo svojej mladosti o dome dôchodcov pani Jolana.
Momentálne Jolana Podhorányová svoju aktivitu delí, okrem iného, medzi povinné rehabilitácie, ktoré musí absolvovať každé ráno a predsedníctvo vo výbore obyvateľov domu dôchodcov. Jeho členovia napomáhajú vedeniu Domu dôchodcov na Brezovej ulici v Spišskej Novej Vsi pri rôznych aktivitách. Jednotlivé komisie majú podelené aj svoje povinnosti. Jedni majú totiž na starosti zdravotníctvo, iní zase stravovanie, či kultúru. A práve súčasťou tej posledne menovanej sféry je aj výstava ručných prác. "Tí, ktorí ešte vládzu a slúži im zrak či ruky, nechcú tráviť celé dni iba vysedávaním," skonštatovala pani Jolana.
Háčkovanie, vyšívanie, modelovanie bonsajov z rôznych materiálov a iné činnosti, výsledkom čoho sú prekrásne výtvory teda dávajú obyvateľom domu dôchodcov zabudnúť nato, že jeseň života musia tráviť práve v tomto zariadení. Príkladom toho je aj 72-ročný pán Ondrej Kandrik. "V dome dôchodcov som dva roky a prvé dni mi bolo veľmi smutno za domovom, nevedel som ako potlačiť moje zúfalstvo, tak som vymyslel toto," ukazuje nám fľaše, vnútro ktorých je zaplnené rôznymi zobrazenými výjavmi, väčšinou so svätou tematikou. Za dva roky jeho ruky stvorili asi osemdesiat takýchto fliaš. Jeho úplne prvý pokus čosi stvoriť, čo by sa páčilo oku, bol znak slovenskej republiky za fľašovým sklom.
Pán Ondrej Kandrik síce celý život pracoval fyzicky, od svojich trinástich rokoch sa venoval, ako povedal, gazdovstvu, napriek tomu, v tejto fáze života dal prednosť mravenčej drobnej práci, náročnej na trpezlivosť a zrak. "Rôznymi háčkami a pinzetami vytváram v fľaši po kúskoch konkrétny obraz," popísal svojskú terapiu, pomocou ktorej zabúda na svoj domov pán Ondrej. Ako nám ďalej povedal, zaháňaniu smútku pomáha aj tak, že vôbec nechodí domov, ani na návštevy. "Bolo by mi potom iba smutnejšie," skonštatoval.
Svoje diela "fľaše plné svojského umenia" potom rozdáva príbuzným, blízkym a známym. Naposledy daroval takéto dielko riaditeľovi podobného zariadenia v Bardejove, kde bol v kúpeľoch. Momentálne zase chystá zo svojej dielne darček pre svojho vnuka, ktorý sa zanedlho bude ženiť.
Podobne ako pani Jolana ani pán Ondrej neobviňuje svoje deti z toho, že jeseň života musí prežívať tam, kde teraz momentálne je. "Keď mi zomrela manželka a začal som mať problémy z nohou, sám som svojim synom povedal, že sa musím o seba postarať a nebyť im na obtiaž, preto som išiel sem," vysvetlil pán Ondrej.
Pani Jolana a pán Ondrej nie sú jedinými obyvateľmi Domu dôchodcov na Brezovej ulici v Spišskej Novej Vsi, ktorí by dni trávili iba so založenými rukami a smútkom v hlave. Svedectvom toho sú prekrásne ručné práce, ktoré vytvorili ostatné ruky obyvateľov domu dôchodcov. Výšivky, maľované obrázky, háčkované prestierania, či v tomto predveľkonočnom čase tvorba kraslíc by si isto zaslúžili prívlastok umelecké.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
