EÚ sa totiž posunul do kritického bodu - na stole sú peniaze, teda ich rozdelenie po plánovanom vstupe kandidátov v roku 2004.
Presnejšie povedané, peňazí na stole niet, teda aspoň nie dosť. Návrh Európskej komisie na financovanie rozšírenia je neprijateľný nielen pre kandidátske štáty, ale aj pre niektoré členské. Názory napr. krajín V-4 na strane jednej, a zo strany druhej napr. Nemecka, Británie, Holandska a Švédska, sú také vzdialené, že akýsi kompromis, ktorým sa končievali iné spory, je tentoraz vylúčený. Jednoducho a jasne: Ak má projekt európskej integrácie pokračovať v schválenom časovom pláne, niekto bude musieť stiahnuť chvost a celkom zásadne ustúpiť. Inak - a to treba povedať zreteľne - sa EÚ v roku 2004 proste rozširovať nebude. Hoci si to dnes ešte nikto nepripúšťa...
Pozícia, z ktorej by mal ktosi vycúvať, je pritom pre všetkých už teraz krajná. Návrh EK je ku kandidátom diskriminačný tým, že v dvoch oblastiach, na ktoré míňa EÚ najviac peňazí - pôdohospodárstvo (50%) a regionálny rozvoj (30%) - priznáva novým členom iba zlomok prostriedkov, ktoré prijímajú doterajší poberatelia. Pričom plné vyrovnanie je naprogramované až o 10 rokov. Pre bohatšie krajiny EÚ je však aj tento návrh EK neúnosný, keďže majú pocit, že už v rámci súčasnej EÚ dotujú chudobnejších nadmieru. Pričom to "nadmieru" má dvojrozmerný obsah: Ekonomický, teda nad možnosti svojho rozpočtu, a politický, čiže nad prah tolerancie voličov.
Z nedávneho rokovania ministrov ZV únie v španielskom Cacerese sa na Slovensku preberala jediná klebeta: Že sme boli, spolu s Poľskom a Cyprom, zaradení medzi "problémové krajiny". Čo je veľmi pozoruhodné - táto "informácia z diplomatického zdroja" prenikla iba na Slovensko. Naopak, pod Tatrami sme prepočuli signál, ktorý si všimli inde: Že tzv. čistí platiči do rozpočtu EÚ už nebazírujú na nejakých päť-desiatiach miliardách, o ktoré je prípadne možné sa dohadovať, ale prejavili principiálnu neochotu doplácať na nové členské krajiny.
Môžeme sa iste utešovať, že radikálne postoje ťahá predovšetkým Nemecko, kde idú voľby (zhruba v tom istom čase ako u nás). Británia a ďalší však neboli o nič zmierlivejší. A je tu najmä otázka, čo sa s tým dá robiť po voľbách: Ak vyhrá terajší kancelár Schröder (SPD - socdem), nemôže svoju predvolebné sľuby obratom porušovať. Nemecko je predsa len fajnovejšia demokracia, ako niektoré "karpatského typu", kde to je možné. A keby uspel konkurent Stoiber (CDU-CSU), tak vedzme, že jedným z programových bodov, ktorými sa vymedzuje voči SPD, sú práve nižšie odvody pre "Brusel".
Konflikt o mieru prerozdeľovania sa pritom vedie už medzi súčasnými členmi. Bohatšie štáty na čele s Nemeckom navrhujú prehodnotiť celú poľnohospodársku politiku únie. Majú pravdu - je najväčším nešťastím EÚ, mierou subvencií naozaj proti zdravému rozumu. Farmári sa v EÚ stali privilegovanou vrstvou, ktorá berie dotácie iba preto, že existuje. Francúzi a chudobnejší juh, ktorí zo systému ťažia, sú však proti, pripúšťajú azda malé úpravy, ale v rámci terajšieho systému. Tento spor sa tiahne už roky a riešenie sa neustále odkladalo, hoci vždy bolo jasné, že prerastie do napätia aj bez rozširovania, ktoré konflikt zdramatizovalo, keďže proces integrácie postupuje ešte rýchlejšie, než sa plánovalo.
Ponúka sa pekné porovnanie s našou reformou verejnej správy: Veľká kritika znie, že proces nie je zabezpečený finančne. Faktom ale je, že politická vôľa vytvoriť zákony, ktoré regionálne kompetencie pokryjú zdrojmi, existuje. Rozširovanie EÚ je však projektom, kde dnes niet minimálnej vôle nájsť pre gigantický manéver zdroje. EÚ jednoducho nie je na rozširovanie ekonomicky pripravená. V situácii, keď existujú záväzné politické sľuby.
Ak sa v rámci terajšej EÚ nedohodnú o radikálnej reštrukturalizácii agropolitiky, budeme v roku 2004 vstupovať ako členovia druhej kategórie, alebo nebudeme vstupovať vôbec. Taká je realita, ktorá až po návrhu EK plne "dochádza" kandidátskym štátom. Premiéri V-4 sa mali stretnúť zajtra v Budapešti, pre politické spory ale bola schôdzka odvolaná. V piatok sa však objavilo akési spoločné stanovisko predsedov vlád, zbúchané na diaľku, ktoré hovorí, že "nové krajiny by mali dostať rovnakú podporu ako ostatné". V tom je zhoda, rozpory pretrvávajú - aj preto sa možno nezišli - v tom, či koordinovať spoločný postup voči Bruselu, alebo rokovať na vlastné tričko. Je to ťažká úvaha - Slovensko a Poľsko majú zjavne iné východiskové pozície. Meditovať však v danej chvíli ani nie je veľmi o čom; únia sa bije sama so sebou a my môžeme iba zvonku kibicovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
