literáta v Župčanoch (okres Prešov). V nedeľu miestni obyvatelia a pozvaní hostia položili kvety na hrob slovenského literáta. Zhromaždenie sa po príhovore predsedu miestnej organizácie Matice slovenskej Bartolomeja Hudačka presunulo do kultúrnej miestnosti obecného úradu. Tu si prítomní, medzi ktorými nechýbal biskup východného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Igor Mišina a šéf činohry Divadla Jonáša Záborského (DJZ) Peter Lejko, vypočuli niekoľko fragmentov zo života Záborského, úryvky jeho diel i jednu z farárových kázní.
Jonáš Záborský, rodák zo Záboria pri Turčianskom svätom Martine strávil na fare v Župčanoch dvadsaťtri posledných rokov svojho života. Do župčianskej farnosti prišiel podľa B. Hudačka za trest, "Ani tu ho farníci nepochopili," skonštatoval. Známe Záborského dielo Dva dni v Chujave (Deň dobrý a Deň zlý), ukazuje zidealizovanú a realistickú tvár slovenskej dediny. Názov Chujava podľa Hudačka odvodil Záborský od potoka, ktorý sa v starých mapách okolia Župčian nazýva Chujavka.
Jeden zo zakladateľov Matice slovenskej, dramatik, básnik, prozaik a publicista Jonáš Záborský bol zaujímavý aj svojím prestupom z evanjelickej viery na rímsko-katolícku. Od pôvodného vyznania odstúpil po požiari fary, kostola a školy v Rankovciach, kde pôsobil ako evanjelický farár. Podľa biskupa Mišinu šiel tam, kde mu podali pomocnú ruku. "Myslím, že bolo chybou evanjelických farárov, že tak neurobili. Aj v katolíckej cirkvi sa však na neho dívali ako na toho, ktorý prestúpil. Svoju tvár tým stratil aj u štúrovcov," tvrdí Mišina. Podľa biskupa mal ku katolíkom blízko, nakoľko jeho matka pochádzala z katolíckej rodiny.
V kázni z roku 1875 Jonáš Záborský pripísal Slovači najhoršie choroby, nenávisť, nevďačnosť a hašterivosť. Slovákom v nej povedal, že ich zaujíma len vlastný gágor a brucho, že sa ožierajú, kradnú ako straky, sú špinaví, otrhaní a nikto o nich nevie. Biskup Mišina túto kázeň označil skôr za príhovor nespokojného ducha "nemyslím, že to povzbudilo ľudí, ktorí ho museli počúvať. Trošku sa v tom ozývala zemianska česť a trošku istá nadradenosť." Hoci si biskup nemyslí, že kázeň patrila do kostola, tvrdí "jeho zrak bol ostrý a vedel povedať pravdu."
"Keby teraz Záborský vystúpil s touto kázňou, mal by ňou čo povedať. Žiaľ nezmenili sme sa," skonštatoval šéf činohry DJZ Peter Lejko. Prešovské divadlo, ktoré nesie meno Jonáša Záborského malo naposledy v repertoári jeho hru Nanebovstúpenie a dopeklazostúpenie Ježiša Krista. Podľa Lejka sa v budúcnosti k Záborského tvorbe určite vrátia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
