hokejovej reprezentácie
„Neviem, o čom by som teraz hovoril. Od poslednej tlačovej konferencie v Salt Lake City sme hokej nehrali," spustil krátko po privítaní v letiskovej hale podpredsedníčkou SOV Máriou Mračnovou a za SZĽH Štefanom Nižňanským, v klbku novinárov tréner Ján Filc a ďalej pokračoval: „Buď urobíme normálnu serióznu analýzu, ktorá by mala byť pokračovaním toho, čo sme povedali na poslednej tlačovej besede, alebo budeme teraz tárať o niečom, len aby sme niečo nahrali a to si myslím, že za daných okolností nemá žiadny význam. Tým nechcem povedať, že nie som pripravený na rozhovory podobného druhu, ale že sa tak stane až po serióznej analýze, a že otvorene budeme hovoriť o všetkých problémoch. Myslím si ale, že to neboli len a len chyby trénera a hráčov, ale, že tie chyby sa urobili už dávno predtým a tie sa nám nakopili v nešťastnom prvom zápase a od neho sa potom odvíjalo všetko ostatné. Tvoriť mužstvo na MS a olympijské hry, to sú dva úplne odlišné turnaje, ktoré sa odohrávajú v celkom iných podmienkach a sú pri nich aj iné očakávania. To, že sme do mužstva získali hráčov z NHL, na jednej strane pozitívne ovplyvnilo atmosféru v rámci prípravy, na strane druhej zrejme negatívne zasiahlo do už konkrétnych zápasov, alebo prípravy družstva v tej krátkodobej podobe. Myslím si, že aj toto malo dopad na výkon hlavne v prvom zápase. Jednou z vecí, ktoré ale treba povedať vážne, je, aby sme si už konečne povedali otvorene, ako na tom slovenský hokej vo všeobecnosti je a čo môžeme od neho očakávať. Toto si musíme otvorene predebatovať aj s vami novinármi, pretože nie my hovoríme, že ideme obhajovať striebro z MS alebo získať medailu na olympiádu, ale píšete o tom vy, aby nás verejnosť favorizovala. Pritom nemám na mysli len tento najčerstvejší výsledok, ale napríklad na MS, a keď to potom nevyjde, považuje sa to za absolútny krach. Áno, naše účinkovanie na ZOH bolo krachom v úsilí o dosiahnutie 4-ročného cieľa, ktorým bol postup do hlavného turnaja. Ale ak sa všetky tie súvislosti dotýkajú jediného zápasu, ktorý sme museli odohrať, tak ako sme ho museli, pričom sme si boli vedomí aj rizík, ktoré to prináša, tak ten krach je veľký."
Vladimír Šťastný, tréner brankárov: „Viem, že otázka našich brankárov je veľmi kritická a často pertraktovaná, ale nie je správne do tejto problematiky zaťahovať iba brankárov. Je tu problém kvalitnej dlhodobej športovej prípravy, samotného výberu brankárov a v neposlednom rade kvalitnej domácej súťaže, kde by mohli rásť. Čo sa týka športovej prípravy, tak tá je v celku v poriadku, len o kvalite našej súťaže sa to už tak povedať nedá. Pozrime sa na to tak, či je porovnateľná s úrovňou medzinárodného hokeja. Nemenej dôležitou otázkou je psychika. Často našich brankárov bezdôvodne kritizujeme. Áno, brankár sa má rozobrať so všetkými jeho problémami, ale v žiadnom prípade nie tak, že sa verejne kritizuje okamžite po zlom či nevydarenom zápase. Takto si myslím, že kritika našich brankárov je príliš prehnaná i keď ich výkonnosť, priznajme si, nedosahuje tie parametre, aké si vyžaduje medzinárodná úroveň."
Richard Kapuš, jeden z pätice extraligových hráčov: „Účinkovanie na ZOH som si predstavoval naozaj celkom inak, to ako sme skončili je pre mňa jedno veľké sklamanie. Všetko sa to odvíjalo od toho nešťastného zápasu s Nemeckom. Pritom atmosféra pred ním bola výborná. Všetci sme sa pred týmto súbojom hecovali a verili, že vyhráme. Možno, že chyba bola v tom, že sme stále okolo seba počuli, že musíme a nikto si nepripustil inú možnosť. Za seba aj ostatných hráčov môžem ale povedať, že sme odovzdali skutočne všetko."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
