Piazzolu, Gobiho, Plazu, Portera, Riberu a ďalších. Ako Peter Breiner sľúbil, nebude chýbať ani jeho vlastné tango. Komorný koncert je vlastne taký malý bonus riaditeľa filharmónie Júliusa Kleina významným hosťujúcim umelcom. To hlavné však príde vo štvrtok. Veľký koncert s orchestrom Štátnej filharmónie Košice a švajčiarskym ANIMAE TRIO. Okrem Gershwinovho "Američana v Paríži" a symfonickej Bernsteinovej básne "West Side Story" odoznie aj suita Petra Breinera "There must be something" alebo "Niečo v tom musí byť". Pôjde o svetovú premiéru.
"To, že ju hráme vo štvrtok práve tu, je súčasťou nášho výmenného obchodu s Julom Kleinom. Pôvodne bol plánovaný iný dirigent, ja som teda iba záskok. A niečo za niečo. Ja som súhlasil so záskokom a on súhlasil, že zahrajú moju skladbu," odzbrojil ma Peter Breiner so šibalským úsmevom na tvári, na úvod včerajšieho rozhovoru, ktorý vznikol v kuloároch Štátnej filharmónie Košice.
Ako vlastne dielo vzniklo?
- Práve na podnet švajčiarskeho tria Animae. Predtým totiž hralo jednu moju skladbu. Zapáčilo sa im to a navrhli mi, či by som nemohol napísať koncert pre klavírne trio a orchester. Inak takýto troj-koncert je dosť ojedinelým. Zistil som, že mám chuť aj čas a tak som ho napísal.
Boli nejaké podnety?
- Zahrnul som do tej skladby všetko čím som dovtedy žil. Hudobne aj mimohudobne. Bol to odraz polročného života.
A čím ste žili?
- Príďte si ju vypočuť. Tam to všetko nájdete. Krízy, radosti. Ak budete pozorne načúvať, zistíte v akom som bol stave.
Aký rok očakávate teraz?
- Vyzerá zaujímavo, lebo sa z čista-jasna spustilo veľa vecí. Mám pracovný diár zaplnený až do konca roka, čo je pre nás nezamestnaných veľká výhoda.
Napríklad tento tangový recitál som si vymyslel pre Washinghton, medzi tým som ho už hral aj v Londýne. A teraz práve tu v Košiciach som sa dozvedel, že budem hrať o tri týždne aj v Berlíne a dvakrát v Turecku. Dokonca som tie tangá nahral na CD, ktoré vyšlo minulý týždeň. A po štvrtkovom koncerte idem do Bratislavy natočiť filmovú muziku. Je toho dosť.
Chystá sa nebodaj nejaký slovenský film?
- Nie bude americký. A je o hovoriacom psovi. Ale nejde o moju vlastnú hudbu, ja budem iba dirigovať orchester.
Čo na to hovoríte, že sa u nás nenakrúca?
- Je to na ... ako nakoniec všade.
Pozeráte sa na veci, ktoré sa dejú na Slovensku pohľadom cudzinca?
- Keďže tu nežijem, problémy sú viac-menej teoretické. Najmä teraz ich už menej sledujem. Odkedy som prestal písať do Domina. Už nemusím vedieť čo sa deje, aby som bol aktuálny. Pomerne s úľavou som to prestal sledovať. Nie som grafoman, lebo už dva roky žijem celkom dobre aj bez písania. Už ma to nebavilo. Bolo toho veľa. Niekedy bol ten časový tlak nepríjemný, najmä keď som mal veľa vlastnej roboty a bolo treba a sadnúť si a písať.
Vedeli by ste si predstaviť život bez hudby?
- Čo ja viem? Ale keby ma vysadili na pustom ostrove, tak by som si asi pískal.
V Toronte žije veľa Slovákov, kto patrí k okruhu vašich známych ?
- Som v Kanade málo. A keď prídem tak som rád, že som doma a dajú mi pokoj. Mám vtedy dovolenku. Nie že by som od Slovákov bočil, ale nijako aktívne ich nevyhľadávam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
