prvého slovenského ombudsmana. Ako udávajú propagačné materiály k tejto funkcii, Slovensko sa tým priradí asi k 50 demokratickým štátom sveta, kde verejný ochranca práv už funguje.
Pravdepodobnejšie však je, že dnes sa o ombudsmanovi nerozhodne. Z piatich kandidátov ani jeden nevyzerá tak dobre, aby získal v prvom, resp. opakovanom druhom kole dostatočnú podporu. Vyhliadky na krach zvyšuje najmä fakt, že neexistuje politická dohoda na žiadnom z kandidátov nielen medzi koalícou a opozíciou, ale ani vnútri koalície. Ako by aj mohla byť, keď koalícia navrhuje všetkých piatich uchádzačov. Opozícia, naopak, k nemalému údivu, žiadneho (ak nerátame jeden Šeptákov podpis pod nomináciou úradníka Kancelárie NR SR Nikodýma).
Každý, kto si spomína na cyklus beznádejných pokusov o voľbu prezidenta v NR SR, si ľahko spočíta, čo hrozí: Dehonestácia tejto ústavnej inštitúcie ešte skôr, než začne vôbec žiť. Prvá hrubá chyba totiž spočíva už vo volebných pravidlách. Tie hovoria, že žiadny z kandidátov, ktorý neuspeje dnes v prvej voľbe, sa už nemôže zúčastniť neskôr voľby druhej. Tým sa otvára priestor pre úplne nových adeptov, ktorí však môžu byť iba horší; to vyplýva z logiky veci, predsa keby boli lepší, nominovaní by boli hneď. Až to môže skončiť, ako na jar °98 - čím vyššie bolo poradové číslo nepriamej voľby prezidenta, tým smiešnejší boli kandidáti a trápnejší volebný ceremoniál...
Hrubka je v zákone; pre prípad, keď ani jeden z kandidátov v druhom kole nezíska 76 hlasov, by malo nasledovať kolo tretie, v ktorom by stačila už "obyčajná" nadpolovičná väčšina z prítomných. Napríklad ako pri voľbe českého prezidenta. Je asi každému zrejmé, že keby sa hlava českého štátu volila podľa pravidiel pre slovenského ombudsmana (a predtým aj pre prezidenta), Česi by na obsadzovaní najvyššej ústavnej funkcie trpko prerobili. Václav Havel bol totiž zvolený práve až v treťom kole, "jednoduchou" väčšinou...
Druhý problém s touto voľbou je systémový. Na Slovensku nevyzrela taká politická kultúra, kde je prirodzené, že obsadzovanie ústavných postov, čo sa nachádzajú mimo výkonnej a zákonodarnej moci, má byť predmetom multilaterálnej zhody politických strán, resp. aspoň snahy o čo najširší konsenzus. Dôvodom je, že napr. ústavný súd, všeobecné súdy, prokuratúra, NKÚ, NBS, ombudsman, atď. zohrávajú z podstaty delenia moci v štáte dôležitú vyvažovaciu funkciu. Pri nich je zavádzajúca snaha o to, aby bola "spravodlivá" deľba medzi koalíciou a opozíciou. Podstatné je to, aby boli tieto inštitúcie striktne oddelené od celej politiky. A preto je žiaduca dohoda "nad stranami". Väčšinová (teda silová) voľba do týchto inštitúcií, ako opäť vidíme v prípade ústavných sudcov (Orosz-SDĽ, Auxt-HZDS), je zásadne nesprávna.
Do akej miery nám tento princíp na Slovensku uniká, je vidieť aj z nárekov napr. Csákyho či niektorých médií, že "koalícia sa nedohodla na spoločnom kandidátovi na ombudsmana". Veru nie - tu by bola žiaduca dohoda koalície s opozíciou. Môže byť KOALIČNÝ parlamentný víťaz VEREJNOU AUTORITOU aj pre voličov opozície??
Azda jediný z existujúcich kandidátov, ktorý má celkom iste predpoklady sa takouto autoritou stať (isteže nemusí), je Ján Hrubala. Ručí svojím doterajším kariérnym profilom, keďže on už vlastne akýmsi neformálnym ombudsmanom je. Zastupoval v nejakých kauzách občanov už aj dvakrát pred ústavným súdom. Všeobecná atmosféra i vlastná minulosť, paradoxne, z neho však tiež robí straníckeho kandidáta - tlačí ho OKS.
Edit Bauer, ktorú navrhuje SMK, by pravdepodobne tiež nebola zlá. Verejnou autoritou sa však na Slovensku nemôže stať, kedže je maďarskej národnosti. To nie je jej chyba, to je len fakt. U tejto, iste slušnej i schopnej ženy, najväčšmi bije do očí skarikovaná predstava nadstraníckosti na Slovensku; deň predtým, než oznámila kandidatúru, vystúpila z SMK. Dobrý vtip. Paródie s opačným znamienkom sa nechcene stala účastníčkou Jana Dubovcová; zo sudkyne, ktorá nikdy nebola v žiadnej politickej strane, urobila stranícku kandidátku až táto nominácia. Navrhuje ju totiž SDKÚ, DS a ANO. Ani ona nemusí byť zlou voľbou, najväčšmi jej azda priťažuje to, že bola vymyslená ako trucpodnik proti Hrubalovi...
O kandidátovi Nikodýmovi niet čo povedať, okrem toho, že nevidieť dôvod, prečo by sa neznámy dlhoročný úradník z NR SR mal stať práve ombudsmanom. A napokon kandidát, ktorého voľba by bola skutočným škandálom: Volá sa Igor Lenský a okrem povesti ľavicového radikála ho zaťažuje predovšetkým minulosť prednovembrového režimového prokurátora.
Fakt by dosť prekvapilo, keby sa ktorýkoľvek z nich stal dnes ombudsmanom. Na Slovensku sme však toho už zažili...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
