pohľadu domáceho kolektívu veľmi neúspešne. Hoci do nich michalovskí priaznivci vkladali po vyrovnaných bratislavských súbojoch veľké očakávania, duel napokon skončil presvedčivou výhrou hosťujúceho celku 27:17. Aj preto bolo po stretnutí v domácom tábore hrobové ticho, aj preto sa na tvárach mnohých hráčok objavili slzy sklamania. V rozhodujúcom súboji sezóny zrejme podľahli tlaku okolia, pretože ináč si ich výpadok po prestávke nemožno vysvetliť. Rovnako nechápavý postoj zaujal k druhopolčasovému výbuchu tréner Zekonu Michal Lukačin, ktorý si ešte ani včera nevedel vysvetliť príčiny sobotňajšieho zlyhania.
Jeden z vašich hlavných cieľov je po sobotňajšom výbuchu pasé. Prečo?
"Ťažko sa mi vysvetľujú príčiny prehry, keď ich ešte ani sám poriadne nepoznám. Po sľubných výkonoch v Bratislave som bol prirodzene optimisticky naladený, dievčatám som veril. Podrobnejšie príčiny nášho zaváhania však budú známe až po dôkladnej analýze, ktorá si ale vyžaduje určitý čas. Aj preto by som nechcel kuť železo za horúca."
Príčiny vypadnutia treba zrejme hľadať kdesi inde, možno aj v tom, prečo ste museli naraziť na výborný celok Chirany, však?
"Aj to je jeden z rozhodujúcich faktorov, ktoré možno ovplyvnili našu semifinálovú neúčasť. Po základnej časti mali byť tieto dve družstvá v tabuľke vedľa seba a nie na opačných póloch."
Lenže to bratislavské je súdržné, kým michalovské pripomína skôr zbor sólistiek, v ktorom akoby jedna druhej závidela strelený gól...
"To je váš názor, neberiem vám ho. Ľudia však videli, s kým sme mali v sobotu dočinenia. Chirana má vynikajúci kolektív, ktorý má šancu vziať Duslu Šaľa majstrovský titul. K otázke náš výpadok po zmene strán ovplyvnilo množstvo faktorov, nemôžem ich však teraz menovať, pretože niektoré by iste vyzneli ako bezduché výhovorky, iné ako alibizmus. Najviac ma mrzí to, že sme pred vlastným obecenstvom nedokázali zopakovať bratislavské výkony. Chceli sme michalovským divákom ukázať, že dva úvodné vyrovnané súboje neboli len dielom náhody. Prečo bol však opak pravdou, ani ja sám neviem pochopiť."
Možno bolo z vašej strany až príliš riskantné, že ste často dali príležitosť dvom síce veľmi talentovaným, no ešte neskúseným hádzanárkam, Anne Dittelovej a Marianne Cinovej. Nebol to prílišný hazard, tobôž, keď vášmu prejavu chýbal nejaký systém?
"Súhlasím, že náš výkon vyzeral akoby sme hrali iba na náhodu. Chceli sme roztiahnuť obranu súpera, aj preto boli krídelníčky stiahnuté až v rohoch ihriska. Predpokladal som, že tým roztiahneme súperovu defenzívu, čím by sa otvoril priestor pre strieľajúce spojky. Každý mi teraz vyčítal, že som staval na dvoch šestnásťročných, ale na druhej strane okrem nich máme len Šalatovú, Šestákovú a Glankovičovú. V čase, keď sa nikomu nedarilo, dostali príležitosť aj ony. To je prirodzené."
Pritom v hľadisku sedela kanonierka Alžbeta Tóthová, nuž a práve to bolo kameňom úrazu v očiach mnohých krikľúňov. Čo vy nato?
"Môže mi hovoriť kto chce, čo chce, ale nepostavil som ju preto, lebo som presvedčený, že hráčka nemôže podať po štyroch tréningoch plnohodnotný výkon. To je nezmysel! Bol by som sám proti sebe, keby som ju uprednostnil pred hráčkou, ktorá od začiatku roka na tréningoch drela."
Blížia sa súboje o 5-6. miesto, v ktorých si zmeriate sily so Zlatnou na Ostrove. Práve tento celok je pre Tóthovú materský. Nerátate v týchto dueloch s jej službami?
"Ak bude poctivo trénovať, určite áno. Keď ukáže patričnú snahu, nevidím dôvod, prečo by som takú kvalitnú hráčku vynechal zo zostavy. Bol by som sám proti sebe."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
