(ICTY) v Haagu, aby dokončil svoju úvodnú reč, na ktorú mu predsedajúci sudca Richard May vyčlenil dovedna desať hodín.
Počas včerajšieho vystúpenia, na ktoré mu po predchádzajúcich dvoch dňoch reči oficiálne zostalo už len 90 minút, obvinil Západ z podnecovania vášní a etnickej nenávisti. Ich konečným cieľom malo byť podľa jeho slov úmyselne prispieť k rozpadu Juhoslávie.
Podobne ako v predchádzajúcich vyhláseniach, Miloševič aj dnes pokračoval v útokoch na západné veľmoci a členské štáty NATO, ktoré sa podľa neho jasne usilovali o ovládnutie východnej Európy prostredníctvom dezintegrácie multietnických krajín ako Sovietsky zväz či Československo.
Po predchádzajúcom expozé, v ktorom obvinil západné veľmoci z väčšiny zločinov, za ktoré teraz on sedí na lavici obžalovaných, včera Miloševič svoje obvinenia rozšíril. Od 78-dňovej leteckej kampane NATO v Kosove v roku 1999, ktorá bola hlavným bodom jeho reči počas prvých dvoch dní, dnes prešiel k ešte hlbšej analýze, pričom Západ označil za zodpovedný za samotný pôvod nacionalistických nepokojov v Juhoslávii.
Podľa neho Západ chcel uvaliť na Juhosláviu svoju hospodársku, politickú, sociálnu i kultúrnu dominantnosť, a tento zámer mohol dosiahnuť jedine brnkaním na struny napätia medzi národnostnými a etnickými skupinami v krajine. "Zvolili si metódu národného konfliktu," vyhlásil Miloševič. "V Juhoslávii podnietili nacionalizmus, národnostnú nenávisť a národné konflikty, a rozdúchavali vášne, ktoré by prerástli do otvorenej vojny."
Miloševič (60) je obvinený celkovo zo 66 bodov - vojnových zločinov spáchaných v Chorvátsku, Bosne a Kosove, vrátane najťažšieho zločinu - genocídy v Bosne počas občianskej vojny v rokoch 1992-95. Pokiaľ ho tribunál uzná vinným z ktoréhokoľvek obvinenia, môže byť odsúdený na doživotie.
Miloševič má v úmysle predvolať si na lavicu svedkov celú škálu osobností politického i vojenského života, od bývalého prezidenta USA Billa Clintona, súčasnú francúzsku hlavu štátu Jacqua Chiraca až po generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana. Medzi svedkami nebudú chýbať ani vojenskí experti, Miloševičovi asistenti a spolupracovníci z čias jeho vlády v Belehrade. Objaviť by sa mali aj tí, ktorí prežili údajné mučenie srbských jednotiek počas balkánskych občianskych vojen v 90. rokoch.
Miloševič buď priamo nariadil páchanie ukrutností na civilistoch, alebo vedel o vojnových zločinoch, ktoré páchali jeho podriadení, bez toho, že by im v tom zabránil alebo potrestal vinníkov. Podľa pozorovateľov bude princíp "veliacej zodpovednosti" najľahšie dokázateľný v prípade Kosova, nad ktorým mal Miloševič priamu kontrolu z titulu funkcie juhoslovanského prezidenta. Na adresu tohto obvinenia on sám zdôraznil, že všetky jeho činy v juhosrbskej provincii mali za cieľ obmedziť "terorizmus" albánskych povstalcov.
V súvislosti s udalosťami v Bosne Miloševič včera opätovne poprel, že by bol niečo vedel o masakre v chránenej zóne OSN pri Srebrenici, kde bolo brutálne zavraždených vyše 7000 moslimských mužov. Ich likvidácia sa údajne udiala na povel vtedajšieho bosnianskosrbského lídra Radovana Karadžiča a jeho generála Ratka Mladiča, ktorí sú najhľadanejšími zločincami ICTY. Spolu s Miloševičom sú všetci muži oficiálne obžalovaní z genocídy v Bosne.
Miloševič zopakoval, že o masakre sa dozvedel až od osobitného vyslanca OSN Carla Bildta. "Zavolal som Karadžičovi a ten prisahal, že o tom nič nevie," povedal Miloševič a dodal, že on počas balkánskych vojen menšiny neprenasledoval, ale ich ochraňoval a v konečnom dôsledku zachránil pred istou smrťou.
Obžaloba oznámila, že v kosovskej časti procesu, ktorý by mal podľa očakávaní trvať asi štyri mesiace, predvolá 90 svedkov. Po kosovskej časti prídu na rad žaloby z Chorvátska a Bosny. Miloševič má vo všetkých prípadoch právo podrobiť svedkov krížovému výsluchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
