hladinu verejnej mienky, ale aj pichlo do problému financovania tohto rezortu. Úmyslom MZ je takýmto spôsobom ovplyvniť narastanie dlhov, ktoré dosiahli miliardové čiastky. Ministerstvo dokonca požiadalo Slovenskú lekársku komoru o posúdenie, či si odborná úroveň týchto lekárov nevyžaduje preskúšanie.
Na prvom mieste inkriminovaného zoznamu sa nachádza meno vranovského diabetológa MUDr. Vladimíra Grumela, ktorý v roku 2000 predpísal lieky za vyše 11,5 milióna korún. Pritom ročný priemer pre diabetológa na Slovensku je päť miliónov korún. MUDr. V. Grumel takéto zverejnenie zoznamu považuje za nespravodlivé: "V roku 2000 som bol ako diabetológ sám na celý okres s 80 tisícami obyvateľov. Mám evidovaných vyše 3 200 pacientov a keď sa to vydelí, tak to vyjde približne 350 korún na pacienta. Neviem, či je to veľa alebo málo, ale okrem toho poisťovňa zareagovala na to ešte skôr ako pán minister a v roku 2001 som mal kontroly, ktoré neobjavili nič, čo by bolo porušením preskripcie."
Riaditeľka pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vo Vranove nad Topľou nás však pri overovaní si tejto informácie odkázala na revízneho lekára ústredného riaditeľstva VšZP Dušana Michaličku, ktorý sa tiež necítil byť kompetentný poskytnúť informácie: "Revízni lekári z pobočky robili u doktora Grumela kontrolu minulý rok a napriek tomu jeho preskripcia neklesla. Myslím si, že aj inde majú diabetológovia dosť pacientov a majú podstatne nižšiu preskripciu."
Okres Vranov nad Topľou sa už v minulých rokoch vymykal celoslovenskému priemeru v predpisovaní liekov, čo bolo niekoľkokrát témou stretnutí vedenia okresného úradu so zástupcami verejnoprospešných inštitúcií v okrese. Lekári boli požiadaní, aby s predpisovaním liekov narábali opatrnejšie. Je to však celý reťazec problémov, ktorý nezáleží len od vôle lekárov prvého kontaktu. Okresný štátny lekár vo Vranove nad Topľou Juraj Semjan sa nazdáva, že ide o nedotiahnutie procesu transformácie zdravotníctva: "Nie každý lekár je zainteresovaný na šetrnej preskripcii. Problém je v tom, že jeden lieky odporúča a druhý znáša dôsledky. Asi pred dvoma rokmi sme mali stretnutie s lekármi spolu s riaditeľkou pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne ohľadom preskripcie. Dohodli sme sa, že gro liekov budú písať lekári primárneho kontaktu, ale prax ukázala, že ani toto nie je dobré. Odborní lekári v štátnych zariadeniach totiž nie sú zainteresovaní v preskripcii a niekedy odporúčajú drahé lieky. My sme potom odkázaní tieto lieky predpísať, pretože keď pôjde pacient na kontrolu a nemal predpísané požadované lieky, príslušný odborník povie, načo mi ho sem posielate, keď nerešpektujete odporúčanú liečbu. Dnes sa na kongresoch či preskripčných odporúčaniach z rôznych odborných pracovísk preferujú tie najmodernejšie a zároveň aj najdrahšie lieky. Skúste si predstaviť, že ja vyškrtnem pacientovi odporúčanú liečbu, ktorá stojí niekoľko tisíc korún mesačne a dám mu základné lieky. Ako lekár prvého kontaktu obstojím tak, že som neznalý problematiky a zosmiešnia ma."
K tomu treba prirátať, že odborníci v prvom kontakte s pacientom nepredpisujú lieky len v tej-ktorej špecializácii, pretože najmä u starších pacientov sa choroby kumulujú. "Keď kolega Grumel rozhodí rozpisovanie liekov ostatným kolegom, tak je jasné, že sa z toho vylíže. Lenže celkový problém prenesie na nás," dodal J. Semjan. Problém vidí v tom, že kompetentní nevedia povedať, na čo v zdravotníctve máme a ako sa má postupovať.
Pripúšťa aj vplyv dílerov jednotlivých farmaceutických firiem, ktorí za prednostné predpisovanie liekov ponúkajú lekárom za výhodných podmienok účasť na medzinárodných konferenciách. To však nie je prípad lekárov prvého kontaktu, pretože na tieto podujatia zväčša chodia odborní lekári. "Ja s tým nemám problémy. Nechodím na medzinárodné konferencie. Raz som bol na európskom kongrese kedysi v roku 1998 a to je všetko," poznamenal V. Grumel.
Problémom pri predpisovaní liekov je aj závislosť lekárov prvého kontaktu od kapitácie, teda od počtu pacientov, podľa ktorého im idú platby od zdravotných poisťovní. Pacienti sa často domáhajú odborníkom odporúčanej liečby. "Nakoniec je tu aj naša Hippokratova prísaha a záväzok liečiť moderne na úrovni dnešnej vedy. Ak budem všetko škrtať a predpisovať len základné lieky, potom budem porušovať všetko. Napokon, prečo by sa pacient mal liečiť liečbou 20 rokov starou?" postavil problematiku aj do takejto polohy J. Semjan a dodal: "Legislatívu máme postavenú tak, že každý má na všetko právo, len akosi tých financií nie je toľko. Potom my ostávame terčom, do ktorého sa najlepšie strieľa."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
