samospráv naprieč zastavanou oblasťou nespochybňuje žiadna zo zúčastnených strán. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z marca minulého roku štyri sporné parcely patria Ľubici. Najhorúcejšia novinka pochádza "z dielne" Štatistického úradu SR.
"Na základe informácie z ministerstva vnútra sme identifikovali domy a byty a v nich trvalo bývajúce obyvateľstvo, ktoré ležia na spornom území zahŕňajúcich ulice Bardejovskú, Kuzmányho, Lanškrounskú, Levočskú a Petržalskú. Pri vlaňajšom sčítaní obyvateľov, domov a bytov žilo na tomto území 4437 trvalo bývajúcich obyvateľov," tvrdí generálny riaditeľ sekcie sociálnej štatistiky a demografie Milan Olexa.
Podľa neho, obvody vytvorené pre vlaňajšie sčítanie obyvateľov, bytov a domov akceptovali existujúce hranice obcí, pričom ich aktualizáciu zabezpečilo ministerstvo životného prostredia. Zároveň sa ale odvoláva na stanovisko riaditeľa sekcie verejnej správy ministerstva vnútra Stanislava Bečicu, podľa ktorého sú obyvatelia domov ležiacich na katastrálnom území Ľubice zároveň aj obyvateľmi obce, hoci sa v nej zatiaľ neprihlásili na trvalý pobyt. Ako uviedol ďalej, podľa územného vymedzenia sčítacích obvodov žilo v Kežmarku 17 383 a v Ľubici 3677 trvalo bývajúcich osôb. Po pripočítaní obyvateľov "sporných" ulíc k obci ich tu žije 8114, kým v Kežmarku zostáva presne 12 946 obyvateľov.
So zmenou počtu obyvateľov priamo súvisí zmena vo vyplácaní podielových daní pre obe samosprávy zo štátneho rozpočtu. Podľa informácie z oddelenia financovania územných samospráv ministerstva vnútra, od marca by mala začať spomenuté dane za viac ako štyritisíc obyvateľov sídliska poberať Ľubica. "Usilovali sme sa o dosiahnutie právneho stavu. Teraz sa budeme snažiť, aby sa spomenutí ľudia prihlásili v obci na trvalý pobyt," povedal nám starosta Obce Otto Dovják. Na našu otázku, či bude žiadať vrátiť podielové dane od roku 1992, kedy sa obec opätovne odčlenila od Kežmarku, uviedol, že touto otázkou sa zatiaľ nezaoberal.
Iný názor na vec má samozrejme primátor Kežmarku. "Rozhodnutie v žiadnom prípade nepovažujem za definitívne. Obišla sa ním vôľa ľudí, ktorí ju verejne deklarovali v referendách i petícii. Je paradoxom, že o osude väčšiny chce rozhodnúť menšina," tvrdí František Grohola a dodáva, že mesto určite podnikne "isté" kroky, ktoré však zatiaľ odmietol medializovať. Ako sa nám podarilo zistiť, nespokojní s verdiktom štatistického úradu sú aj samotní obyvatelia dotknutého sídliska. Niektorí hovoria o tom, že možno zorganizujú aj demonštráciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
