Vynikajúci strelec začínal s futbalom v rodnej Spišskej Teplici. Tu ako šestnásťročný v I. B triede nastrieľal za pol sezóny 74 gólov, hneď potom prestúpil do Svitu, ktorý hral v tom čase divíziu. Po jednej sezóne ho zlanárila Spišská Nová Ves. Vojenskú základnú službu si odkrútil Milan v Dukle Kostelec, kde boli jeho spoluhráči Fero Plach, neskorší brankár Žiliny a Emil Bezdeda, ktorý potom obliekal aj dres Trenčína. Milan po vojne hral za Svit. Jeho strelecké schopnosti nezostali bez povšimnutia a jeho ďalšie futbalové kroky smerovali do Žiliny, ktorej sa upísal na tri roky. V tých časoch hrali za Žilinu skvelí futbalisti - Plach, Holeš, Alexander Horváth, Kopčan, Pažický, Slezák. "Vždy si spomeniem na ligový zápas Žiliny s Banskou Bystricou. Vyhrali sme 5:0 a mne sa podarilo vsietiť štyri góly hlavou," spomína M. Pribylinec. Počas svojej kariéry bol v divízii dvakrát najlepším strelcom a raz v II. lige. Jeho recept na góly bol jednoduchý: "Vždy som sa vedel kde postaviť, dlho som nerozmýšľal. Mojou silnou zbraňou bola streľba bez prípravy, starosti mi nerobila hra hlavou."
V roku 1966 tento skvelý kanonier prestúpil do Spišskej Novej Vsi, ktorá vtedy hrala II. celoštátnu ligu a v metropole Spiša pôsobil do konca futbalovej kariéry do roku 1971. V spomienkach sa rád vracia k štvrťfinále Československého pohára. Vtedy Spišiaci vyhrali nad Žilinou 3:1 a hneď po tomto stredajšom duely nasledoval súboj proti Baníku Ostrava na Bazaloch pred 7 tisíc divákmi (Spišská Nová Ves prehrala 0:2) nastúpila zostava: Bránik - Zekucia, Čepček, Molitor - Jarembák, Bezdeda, Hlipala, Gavroň, Jenčík - Pribylinec, Murčo. Pre pracovné povinnosti Milan Pribylinec v 33 rokoch skončil s aktívnou činnosťou, ale futbalu zostal naďalej verný. Dal sa na trénersku dráhu, je držiteľom trénerskej licencie II. triedy. V rokoch 1975 - 1976 pôsobil pri A - mužstve Spišskej Novej Vsi, neskôr mal na starosti dorastencov. Asi sedem rokov pôsobil v Harichovciach a neskôr aj v Spišských Vlachoch.
"Všetko, čo som dosiahol, bolo podložené tvrdou drinou na tréningoch, ale neslobodno zabúdať na vynikajúcich trénerov - v Žiline to boli Krásnohorský, Zachar, vo Svite - Nagy, Kováč, Rado, v Spišskej Novej Vsi - Fabián, Miškovský.
Keď hráč nenechá na ihrisku srdce, môžu mu sľubovať aj milióny, výraznejšieho úspechu nedosiahne," dodáva Milan Pribylinec, ktorého koníčkom popri sledovaní futbalových stretnutí v našom regióne je teraz na dôchodku záhradka, kde trávi väčšinu voľného času.
Do ďalších rokov želáme kanonierovi Milanovi Pribylincovi pevné zdravie, rodinnú pohodu a čo najviac stretnutí na futbalových štadiónoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
