však Európska komisia uvádza ako príklad krajiny, ktorá uskutočnila mnohé pozitívne zmeny vedúce k väčšej priehľadnosti využívania predvstupovej pomoci.
Povedala to včera Bruseli slovenská vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková, ktorá sa zúčastnila na rokovaní národných koordinátorov využívania predvstupových fondov EÚ.
"Veľmi slabou stránkou Slovenska je otázka implementácie (v programe ISPA). Dodnes sme prakticky nenakontraktovali ani jeden z projektov, ktoré boli schválené," uviedla Kadlečíková. Podľa jej slov boli síce finančné memorandá k projektom podpísané, neprebehli však výberové konania na dodávateľa.
Je to spôsobené tým, že implementačná agentúra pre program ISPA sa stále ešte len buduje, nemá preto uzavreté všetky dohody s odberateľmi, v niektorých prípadoch sú nevyjasnené majetkové vzťahy, vysvetlila vicepremiérka.
Na druhej strane však včera EK spomenula Slovensko ako pozitívny príklad krajiny, kde došlo k veľkým štrukturálnym zmenám a k celkovému zvýšeniu priehľadnosti využívania predvstupovej pomoci, hoci na základe negatívnej skúsenosti po tzv. afére Tóth.
"Na Slovensku došlo k mnohým štrukturálnym zmenám, najmä čo sa týka transparentnosti výberu, evidencie projektov, ale aj samotného monitorovania. Boli sme vlastne daní ako príklad, že by aj ostatné krajiny mohli urobiť takúto hĺbkovú analýzu a pristúpiť k zmenám štrukturálneho charakteru," priblížila rokovanie Kadlečíková.
V rámci akčného plánu na ďalšie posilňovanie administratívnych kapacít dostane Slovensko v tomto roku 20 miliónov eúr. Nebudú určené na posilňovanie personálnych kapacít, ale na informačné systémy, počítače, plnenie požiadaviek Schengenskej dohody, lepšie vybavenie rôznych štátnych úradov či regionálnych inštitúcií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.