druhom prípade voči duševným poryvom a nepriaznivým náladám fanúšikov. Ako to už v podobných situáciách býva, najlepšie by bolo zaliezť niekde do myšacej diery a prečkať, kým hromobitie ustane. To sa ale nedá: koniec koncov kto dokáže zlízať smotanu za slávu, musí vedieť čeliť i nepríjemným slovným atakom. Po prílete skupinky našich hokejistov do Bratislavy mnohí mali hlavy sklonené a nechceli hovoriť na kameru či do diktafónov. Výnimkou bol iba Richard Kapuš (na fotografii), ktorý sa nebál nastaviť chrbát "bitke". Pravda, hnevalo ho, keď sme registrovali i málo logické otázky, ktoré mali ďaleko od toho, čo sa vlastne na olympiáde v Salt Lake City prihodilo. Celkove ale napodiv pôsobil tento útočník Slovana Bratislava vyrovnane, pokojne a trpezlivo vysvetľoval, objasňoval niektoré súvislosti.

Dokonca bol včera pripravený aj nastúpiť na meranie síl Slovan Zvolen. Neuprednostnil odpočinok, nemienil na hokej na pár dní zabudnúť a prevetrať si hlavu. "Uvidím, ako to dopadne. Pôvodne som chcel síce trochu nič nerobenia, ale aj predstavitelia klubu mali záujem na tom, aby som hral, tiež ja by som radšej vykorčuľoval na ľad," poznamenal Rišo, ktorý si zrejme spomenul na to, že klin sa klinom vyráža a na sklamanie sa dá najlepšie zabudnúť tak, ak sa prekryje novými pozitívnymi dojmami. Pravda, ešte nevedel, čo s ním urobí časový posun po návrate z Ameriky.

Kapuš odchádzal do dejiska ZOH s tým, že maximálne si môže trúfať na rolu náhradníka. So zaradením do základnej zostavy nemal rátať, s tým bol vyrozumený už pri zraze na Slovensku. Po prípravný dueloch so Švajčiarmi a po tom, čo Peter Pucher odmietol rolu náhradníka, obrátili sa tréneri naňho s tým, či by to nezobral. Bez váhania súhlasil, nemusel vôbec o tom rozmýšľať. Aj keď v prvom momente to nevyzeralo vôbec sľubne s nádejou, že si v olympijskej aréne vôbec zahrá. Čo ale čert nechcel, nakoniec sa to zmrvilo v súpiske natoľko, že Kapuš figuroval už pri ouvertúre s Nemeckom po boku s kapitánom Petrovickým a Rastislavom Pavlikovským. "Urobil som dobre, že som zostal v Salt Lake City a nad očakávanie som si aj dosť zahral."

Slováci, ktorí korčuľovali v zámorí na vrcholnom sviatku, mali prehľad okamžite po zbabraných vystúpeniach o tom, aká nálada je doma, za čo ich verejnosť kameňuje. Z kopy postrehov sme mu predostreli ten, ktorý vyslovil Jozef Golonka, ktorý sa domnieval, že pod piatimi kruhmi malo byť viac zastúpené extraligové dianie. "Nechcem sa k tomu vyjadrovať, veď ako sa hovorí, po boji je každý generál. Možno niektoré veci sa mohli urobiť inak, to už vedia i iní, ale každý išiel do toho s tým, že chceme čo najlepšie obstáť. Ak by to vyšlo, nikto by podobné veci nespomínal. Prirodzene, chápem, že sa hľadajú chyby a treba ich nájsť, ale mne neprináleží hodnotiť činy trénerov a výber hráčov. Nominácia je vždy v kompetencii zodpovedných." Mali ste nejaké komplexy ako extraligový borec, ak ste sa dostali do konfrontácie s rivalmi? "Nepociťoval som žiadny hendikep z herného hľadiska, akurát mi prekážalo to, že v domácej súťaži som zvyknutý byť častejšie v akcii a preto je väčšia možnosť presadiť sa. Na olympiáde tomu tak nebolo, preto sme sa ani v koncovke neukázali dostatočne. To nie je len môj názor, ale i ďalších chalanov, ktorí prišli z domácich zápolení. Nestrávili sme medzi mantinelmi toľko času, ako býva u nás zvykom v klubových farbách. Dá sa to prirovnať k zaradeniu do štvrtej formácie, ktorá sa dostane k puku dva razy za tretinu." Byť doma hviezdou a vonku sa preorientovať na obyčajného nosiča vody, robotníka bez výsad, to chce kus morálky, statočnosti a rýchleho preorientovania sa. V tejto pozícii sa ocitol aj Kapuš. "Sme profesionáli a tým je povedané všetko."

Na rozdiel od niektorých spoluhráčov tento borec nepôsobil až takým výrazným kŕčovitým dojmom, naopak, akoby ho katapultovala skutočnosť, že si zahrá. "Mal som chuť na hokej, nesmierne veľkú, chcel som čosi dokázať. Veď olympijské hry to je jedinečná šanca pre každého, kto dostane možnosť predviesť sa." Viacerí odborníci, ale aj napríklad P. Pucher poukazovali na to, že hlavne v dueli s Nemcami akoby Slováci mali namiesto nôh olovené závažia. Ich pohyb nebol uvoľnený, vláčny, ale strnulý. "To nebola záležitosť únavy, či vyčerpania, pretrénovania alebo zlého modelu prípravy pred podujatím. Ťažké nohy sú zavše odrazom dôležitosti a náročnosti zápasu. Psychika má dopad na celý organizmus. Aj chlapci z NHL boli unavení vzhľadom na nabitý program, každý ale chcel, snažil sa odušu. Za tým si stojím." Zo Salt Lake City sa dostali na povrch informácie, že vraj tunajší vzduch je redší než u nás a spôsobuje ťažkosti tým, ktorí nie sú zvyknutí. Sťažovali sa hlavne tí, čo holdujú behu na lyžiach. Ťažšie sa dýchalo i hokejistom? "Vzduch bol určite odlišný od nášho, ale s tým sme sa vedeli vyrovnať. Problémy boli skôr psychického rázu, po prehre s Nemeckom prišiel útlm. Nemá význam špiritizovať o tom, či by bolo výhodnejšie, keby súboje nenasledovali hneď po sebe. Vedeli sme o programe, každý mal rovnaké podmienky. Veď druhé vystúpenie s Lotyšmi sme rozohrali lepšie, ale nezvládli sme záver."

Výsledky hokejistov vníma naša verejnosť zvlášť citlivo. Volajú nám čitatelia, priaznivci, hromžia na Filca, Šťastného. V niečom majú pravdu, v iných veciach rúbu tam, kde nemajú. Isté je, že človeku sa ide lepšie do práce, ak sa vyhráva na takomto fóre a nálada stúpa. Koniec koncov, ako to napísal jeden známy fejtonista, ak by neboli v tejto spoločnosti iné problémy hlavne ekonomického charakteru, aj našinci by inak vnímali sklamanie v Salt Lake City a vedeli by sa cez to ľahšie preniesť. "Som pripravený na znôšku kritiky, osočovania, urážok. Mám takú povahu, že ma tak ľahko nič nevyvedie z miery. Dokážem sa cez to preniesť, ak toho nebude príliš veľa. S tým ale my, aktéri ,musíme rátať. Svedomie mám však čisté, každé ráno sa môžem bez výčitiek pozrieť do zrkadla, nič som neodlfákal. Bola to, žiaľ, taká momentálna forma, momentálny výpadok. Možno keby bol prvý duel o deň neskôr, prebehol by celkom inak. Prehra na začiatku nás duševne tak rozhádzala, že i ďalšie výkony neboli dobré." Po výbuchu v Nagane sa dlho ozývali z hľadísk pokriky na Murína, Kolníka i ďalších. Bude teda repete? "Tie nadávky sú stále, aj na moju osobu. Teraz sa určite vystupňujú, no treba to preklenúť."

Ani samotní hokejisti ešte nemajú celkom jasno vo všetkom, čo vlastne absolvovali a kam sa nepostúpením do hlavného turnaja dostali. Treba na to väčší odstup, aby odlíšili podstatné od nánosov subjektívnych dojmov. "Už v dejisku olympiády sme často v partii diskutovali o stratách. Zápas s Nemeckom ten sa omieľal donekonečna a ešte aj bude. Nedali sme góly a nechali sme sa zlomiť prvým zásahom rivala počas našej presilovky po chybe na útočnej modrej čiare. Avšak každý nasledujúci zápas sme tiež mienili vyhrať, nešlo o to len absolvovať zvyšok programu. V žiadnom prípade nikto z nás si nepripustil to, že chceme len turnaj dohrať, hoci šanca na postup bola malá. Ak niečo nemá vyjsť, tak nevyjde, nech hráč robí čokoľvek." Objavili sa tiež hlasy na zamyslenie, že nebolo príliš férové voči extraligistom postaviť ich do pozície, že po vybojovaní účasti v hlavnom turnaji mali sa zbaliť a ísť domov. Ich miesta boli totiž vyárendované pre jednotlivcov z NHL. "S tým sme tam išli, aby nás postupne nahradila zámorská kvalita. V tom neregistrujem žiadny problém, ja som bol s týmto faktom zmierený a neprekážalo mi to." Každý z nominovaných Slovákov už zažil dosť radosti aj smútku za to obdobie, čo sa venuje hokeju. Všetci unisono ale tvrdia, že toto bol najväčší úder sebavedomiu a pohode. "Dúfam, že americký zlý sen nepoznačí negatívne moju ďalšiu kariéru," zakončil neveselé rozprávanie Richard Kapuš.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.