i jeden celkom nestráviteľný zákusok: Vypracovať "súbor opatrení na ochranu národnoštátnych záujmov Slovenska". Ide o objednávku NR SR, dá sa povedať hromadnú, keďže bola schválená málo vídanou väčšinou 110 hlasov. Skoro by sa chcelo jasať, že sa konečne zrodil toľko vzývaný celonárodný konsenzus. Keby sa len táto žiadosť nevzťahovala, samozrejme, k neslávne-slávnemu Zákonu o Maďaroch v susedných štátoch.
Povedzme si rovno: Ide o nezmyselnú a zároveň i veľmi nebezpečnú aktivitu. Rokovania medzi štátnymi tajomníkmi Chlebom a Némethom stále bežia a hoci o ich pokroku presakujú protirečivé informácie, fakt je ten, že žiadna zo strán ich nevyhlásila za ukončené či neúspešné. A pokiaľ sa tak nestane, je jednoducho neštandardné, aby tá istá vláda, ktorá s partnermi rokuje, pripravovala "súbor opatrení". Predsa rokovania sú o hľadaní dohody a vláda súčasne vehementne tvrdí, že "zákon sa na území SR nevykonáva". Nie je teda jasné, proti čomu sa vôbec majú prijímať opatrenia. Na dôvažok, premiér Dzurinda verejne gestikuluje, že zamýšľa previesť rozhovory až na obdobie po konštituovaní novej maďarskej vlády.
Isteže, uznesenie parlamentu výkonnú moc zaväzuje. Keby však kabinet termín prešvihol (zadanie znie, že do konca prebiehajúcej schôdze NR SR), nebol by to prvý prípad. A určite najlepšie riešenie. Dopady na susedské vzťahy i medzinárodné postavenie SR totiž môžu byť nedozierne. Treba si opätovne pripomenúť, že rodeo okolo "maďarského zákona" robíme iba na Slovensku; Srbi, Chorváti, Ukrajinci ani Slovinci nemajú so "školskou podporou" vo výške 20-tisíc forintov, ani s inými ustanoveniami žiadny problém. A Rumuni sa už pred dvomi mesiacmi s Maďarmi dohodli. Všetci sú v pokoji, nestresujú menšiny na svojom území, ani Európu vidinou ďalšieho konfliktu.
A toto je skutočne určujúce. Všetko ďalšie, teda aj samotná spornosť maďarského krajanského zákona, je vedľajšie a nemá logiku. Platí totiž základná premisa, tiež už niekoľkokrát opakovaná: Primárny problém tohto zákona nie je v povahe jeho ustanovení, ale v tom, že schváleniu a uvedeniu do účinnosti nepredchádzala snaha o dohodu z maďarskej strany. Dnes je ale, aj zásluhou memoranda s Rumunskom a pohodovej reakcie ďalších susedov, tento fakt už akosi "premlčaný". Dôraz je naozaj na rýchlej dohode. Preto sa, pohľadom Západu, musia javiť aktivity NR SR, KDH a spol. ako epileptický záchvat.
Povážlivé sú i ďalšie súvislosti. Je v bytostnom záujme SR, aby sme s Maďarmi držali slušné vzťahy. A nie kvôli Orbánovej vyhrážke, ktorý nám dosť surovo pripomenul, že aj budapeštiansky parlament bude ratifikovať pozvánky do NATO. Mimochodom, názor, že (popri politickej nevhodnosti) ide vlastne od Orbána o vecnú pripomienku, je dokonale scestný. Hoci ho vyslovil napríklad aj František Šebej. Ak totiž Slovensko získa dôveru v Kongrese USA, neexistuje žiadne Maďarsko, či bude premiérom Orbán či niekto iný, ktoré by si dovolilo SR zablokovať. Taká je realita, hoci európskym členom NATO možno neznie sympaticky.
Dôvodom, prečo nerinčať zbraňami, je ale napríklad presne to, aby sme neriskovali nepriaznivé hlasovanie práve v Kongrese USA. Keby sme zostali v konfrontačnom tóne, musíme počítať, že medzinárodná pozícia Slovenska je jednoducho slabšia ako maďarská. Situácia, keď ďalší susedia sú v pokoji, nás proste stavia do jasnej nevýhody. Všetky výkriky, že ako nás Európa chápe a akú veľkú pravdu nám dala Benátska komisia, sú hrozné nezmysly.
Ďalej: Práve včera sa mala konať schôdzka premiérov V-4 na tému spoločného postupu proti bruselskému návrhu na financovanie rozširovania EÚ. Bola odložená a signálov, že v tejto kruciálnej kauze niet dohody na spoločnom postupe V-4, pribúda. Okrem iného aj z viny Budapešti, ktorá prehodnocuje svoju stratégiu a kloní sa k taktike rokovať s EÚ na vlastnú päsť. Maďarskí politici v náznakoch a analytici už celkom verejne preklínajú skutočnosť, že pôvodná "luxemburská" šestka kandidátov sa rozšírila na desiatku, vrátane Slovenska. Ak vezmeme do úvahy, že aj niektorí europolitici sa už nechali počuť, že hromadný vstup všetkých desiatich kandidátov v roku 2004 "nie je písmo sväté", tak to posledné, čo sa podobá na "ochranu národnoštátnych záujmov SR", je NR SR vyžadovaný "súbor opatrení". K tomu si ešte priraďme negatívne signály, ktoré vysiela slovenská vnútorná politika, a na šachovnici vidíme pozíciu, v ktorej by slovenská politika o "maďarskom zákone" už nemala ani pípnuť.
Tak vyzerá momentálne najvyšší národnoštátny záujem Slovenska. Je veľká otázka, či ho dokážu správne prečítať dnes na vláde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
