amerického tenisového tímu v Myriad Convention Centre v Oklahoma City, kde hrali Američania zápas 1. kola DC proti Slovensku. Utvrdili sme sa v debate s americkými kolegami, naozaj, je to Jim Courier. Nový kouč Američanov, nový spolupracovník nehrajúceho kapitána Patricka McEnroa. Američania sa ku takémuto systému vrátili po 30 rokoch, naposledy sa niečo také stalo v roku 1971. Už v októbri 2001, keď hrali USA barážový zápas o udržanie v Svetovej skupine Davis Cupu v severokarolínskom Winston Salem s Indiou (4:1), sa rysovala jedna hypotéza. Tou bolo kvantitatívne, a vraj i kvalitatívne, navŕšenie amerického tímu o post kouča. Už v októbri 2001 sa začalo v tejto súvislosti preberať jedno meno Jim Courier. Pre zápas so Slovenskom a pre ročník 2002 už bola definitíva jasná, bývalá svetová jednotka sa predstavila práve v tejto úlohe. " ," hovorí Courier, ktorý vyhral 23 turnajov ATP, z toho dvakrát Roland Garros (1991, 1992) a dvakrát Australian Open (1992, 1993). "Je to pre mňa veľká pocta. Ja som stále rád reprezentoval USA, som rád, že pri tom môžem byť aj v takejto pozícii," hovorí bývalá svetová jednotka. Tou sa stal Courier 12. februára 1992 vo veku 21 rokov a 5 mesiascov, z vekového hľadiska sa doteraz v histórii našla len štvorica mladších (Hewitt, Safin, John McEnroe, Borg). Čo hovorí Jim Courier na návrat Peta Samprasa do daviscupvého tímu USA po takmer dvoch rokoch? "Bol som veľmi milo prekvapený. Práve on a Agassi urobili veľký zápas do histórie tenisu a účasť niektorého z nich môže byť len prospešná. Samprasov návrat bol o to krajší, že išlo o ľudské gesto, ktoré súviseli s vlnou patriotizmu, ktorá sa zdvihla po tragických udalostiach v septembri minulého roka. Ale opakujem, bol som veľmi milo prekvapený," hovorí rodák z floridského Sanfordu (nar. 17. augusta 1970), ináč "spolužiak" Andre Agassiho na svetoznámej Bolletieriho tenisovej akadémii.

Taký Patrick McEnroe však tvrdí, že ho Samprasov návrat až tak neprekvapil. "Cítil som náznak toho, že sa chce vrátiť. Bolo len otázne, kedy a ako sa to udeje. Opakujem však, že som nepociťoval až také prekvapenie." Podľa Couriera je totiž Samprasov návrat súčasťou jeho snahy ešte ukázať silu šampióna. "Pete sa na niečoé maximálne koncentruje. Chce ešte vyhrávať turnaje, chce ešte dosiahnuť veľké víťazstvá. Všetko je otázkou novej motivácie. A Davis Cup je takou skladačkou do celkového puzzle."

Jim Courier si zaspomínal i na svoj debut v Davis Cupe, v ktorom reprezentoval USA v rokoch 1991 až 1999. "Prvýkrát to bolo v roku 1991, v Mexiku. Pamätám si, že Rod Gilbert vyhral svoj zápas po päťsetovej bitke a ja som bol v locking room (miestnosti, odkiaľ sa vychádza na kurt pozn. red.) strašne nervózny. S mexickými súpermi som prehral oba zápasy. Ale vyhrali sme 3:2..." A práve tento moment, myslíme na spomínanú psychológiu, má Courier zapísaný aj z hľadiska toho, ako by chcel v tíme USA fungovať. "Hráči majú často problémy s koncentráciou, je to tlakom, ktorý samozrejme vyvoláva Davis Cup. Tlakom, ktorý vychádza zo zodpovednosti za iných, nielen za seba. Skúsil som to na vlastnej koži, viem, že to pociťujú hráči i teraz. Budem rád, keď im moje skúsenosti pomôžu. Najmä, keď daviscupový tím USA vsádza na mladú krv."

Jim Courier vyhral Davis Cup dvakrát, v roku 1992 vo Forth Worth proti Švajčiarsku (3:1), v roku 1995 v Moskve proti Rusom (3:2). "Nebudem sa tým až tak chváliť. Bol som pri tom, ale prvýkrát to bola dráma, najprv som prehral, vyhral som potom zápas na 3:1, v druhom prípade, v Rusku, to bola záležitosť rakety Peta Samprasa." hovorí bývalý skvelý hráč, ktorá má v DC na konte 16 víťazných singlov.

Jima Couriera si pamätáme s totálne krátkym zostrihom. V Oklahoma City sme stretli človeka s három. "Je to môj nový imidž. Taký, ktorý ma však vyjadruje," hovorí Courier. Bývalú svetovú jednotku sme registrovali pri hardrockových momentoch počas prestávok zápasov v daviscupovom stretnutí medzi USA a Slovenskom. Stál a narábal rukou, gitarové pohyby. "Hrám na gitare a bubnoch." Nakrajšie hudobné zážitky? "V roku 1995, teda 1995?... Asi áno, žiaľ, presne vám za tým nestojím, som hral s REM. Bolo to počas Australian Open, hral som za nimi, na bubnoch. A skvelé to bolo o počas US Open, to bolo pred štyrmi rokmi, hral som na bubnoch s kapelou Cowboy Mouth. Ináč, mám jednu takú kapelku, hráme, čo nám napadne, nič svetoborné..."

Ináč, ak by ste sa Couriera opýtali na najpamätnejší zápas, boli by ste prekvapení. "Bolo to na Delray Beach, bola to taká charita pre deti a pre boj proti drogám. Hral som s Chevym Chasem. Aha, vy neviete, kto to je? Skvelý americký komik... Hral som s ním, proti nám hrala Chris Evertová, tú určite poznáte a George Bush. Ale starší, bývalý prezident. Hrali sme na jeden set, my sme prehrali (smiech), veď skúste vyhrať s prezidentom. Víťazstvom však bola myšlienka podujatia."

PS 1: Jeden americký kolega nás upozornil na to, že Jim Courier mal jeden problém. Vraj sa s ním ťahá. Sem tam si vraj "uhne". A práve pri tom ho 18. novembra 1999 v Georgii prichytila polícia. Courier išiel s autom na križovatke cez červenú, test ukázal prítomnosť alkoholu a podmienka bola na svete. A s ňou i policajná fotografia s číslom 990228/111899, ktorá, ako je to v USA zvykom, sa "prekvapujúco" objavila i v novinách.

PS 2: S Jimom Courierom sme sa stretli aj po zápase USA - Slovensko. Kým my so skupinou slovenských fanúšikov sme opúšťali bar mexickej reštauráciev v Oklahoma City, Jim Courier v sprievode Blakea, Fisha a Bogomolova doň akurát prichádzali. Nuž, osláviť víťazstvo sa hádam patrí.

Autor: Oklahoma City

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.