Stropkovič. Počas viacerých sezón húževnato bojovali v rámci slovenských automobilových súťaží (neraz i so svojou - teda J. Holého - Škodou Felicia) a hoci si ich tváre nevynucovali pozornosť na prvých stránkach novinových titulov, ich vytrvalosť a schopnosť ísť za svojím cieľom bola predsa len v závere vlaňajšej sezóny korunovaná úspechom, keď si po štyroch rokoch v triede A5 vybojovali nanajvýš zaslúžený titul majstrov Slovenska. Ivan debutoval v tomto športe v roku 1997 (spolujazdec o rok skôr) a ako svoj vzor uvádza Ayrtona Sennu. Obaja pretekári si (pravda okrem vlaňajšieho vytúženého titulu) najviac cenia druhé miesto v triede N1 na Rallye Košice 1997. Ivan Lukáč sa vlani (ako moderátor jedného z východoslovenských rádií) stal aj víťazom novinárskeho Zlatého volantu a postavil na hlavu tvrdenie zlých jazykov, že relysti nevedia cúvať, keď bol najrýchlejší nielen v tejto disciplíne, ale ako doma si počínal aj na motokárovej dráhe.
Po štyroch rokoch sa ti splnil sen, keď ste sa stali šampiónmi vo svojej triede. Dával tušiť už začiatok sezóny, že na jej konci bude majstrovské vyvrcholenie?
"Rok 2001 dával tušiť, že aspoň deväťdesiat percent pretekov by sme mali odjazdiť. Dalo by sa povedať, že sa nám konečne podarilo prejsť všetkými nástrahami sezóny a dosiahnuť výsledky, ktoré smerovali k titulu. Pre nás to bola vlastne len druhá takpovediac kompletná sezóna s kvalitným materiálom, pretože v deväťdesiatom ôsmom, keď sme štartovali s Emilom Horniačkom a neskôr s Tónom Stropkovičom, sme mali k titulu veľmi blízko. Bol to vtedy môj prvý ročník v triede A5 a stali sme sa vicemajstrami, absolútne šiesti na Slovensku. Potom sme prežívali obdobie, keď sme len párkrát sadli do súťažného auta a absolvovali iba zopár pretekov, takže sme nemohli rátať s titulom. Ale aj keď sme odjazdili iba pár súťaží, chceli sme využiť získané skúsenosti i dobrú spoluprácu s Jaroslavom Holým, ktorý nám pripravoval auto. Využili sme to, čo sme sa za to obdobie naučili, rovnako ako skutočnosť, že sme mali k dispozícii kvalitné vozidlo a už po prvých vlaňajších pretekoch sme si ujasnili, do akej miery sú naše šance reálne."
Ako si vnímal predchádzajúcu sezónu?
"V Rimavskej Sobote sme boli druhí, s tým, že celé trio - teda Janko Hudák, Peter Gavlák i my, sme skončili v jednej minúte. Pre mňa osobne to bol veľmi dobrý výsledok aj kvôli tomu, že od októbra do apríla som v súťažnom aute vôbec nesedel. Hneď to prvé porovnanie pre mňa teda dopadlo veľmi dobre a presvedčili sme sa, že vieme poraziť našich - v triede veľmi kvalitných - súperov."
Vlani ste išli cestou prenájmu. Nie je pre teba ako pre jazdca trošku frustrujúce, že si sadneš do auta až pri pretekoch?
"Svojím spôsobom je, ale položme si otázku, do akej miery patrí rely k Slovensku. Určite k Slovákom a slovenským náturám, ktoré vždy chcú niečo dosiahnuť. Rely je druh športu, ktorý učí človeka aj vnútornej sebadisciplíne a do istej miery ho motivuje. Ak sa na to ale pozrieme z tej druhej stránky, koľkom automobiliek a okruhov a ďalších vecí, ktoré s rely súvisia, máme na Slovensku, tak výsledkom je obrovská nula. Musím to teda zhrnúť tak, že sme vyslovene vychádzali z tých možností, ktoré boli. Pozháňali sme nejaké sponzorské peniaze, riešili sme auto na prenájom, pretože jazdíme s autom skupiny A a ja si myslím, že adekvátne pripraviť takéto auto na Slovensku sa jednoducho nedá."
V sezóne 2001 ste s A. Stropkovičom absolvovali s výnimkou Senice všetky zvyšné domáce podujatia. Ktoré z nich mali pre teba mimoriadny význam?
"Najlepšie som sa cítil na prešovskej rely. Celá jej trať akoby bola postavená pre vozidlo aj našej skupiny, trať, blato, lesy, to všetko nás preverilo a boli sme radi, že sme obstáli na jednotku. Čo nás zasa mrzí, to je strata jedenapol sekundy, ktoré nás v Košiciach stáli víťazstvo, i keď sme si neustále a s prehľadom strážili pozíciu a dodnes vlastne nechápeme, ako sa to stalo. Mrzí nás aj Bratislava, kde sme vypadli z prvého miesta a tiež to bola súťaž, ktorá vyhovovala aj vozidlám našej triedy."
Prvými pretekmi tohtoročnej sezóny je aprílová Rallye Matador Tatry. Času teda nie je nazvyš. Ako sa pripravujete v tíme na sezónu a v akej technike vás s Tónom vaši priaznivci uvidia?
"Pre mňa tento šport znamená veľmi veľa a vlastne vlaňajší majstrovský titul bol akoby signálom pre ukončenie ´kariéry ´v triede A5. Zároveň aj akýmsi motívom na vyskúšanie niečoho nového to znamená sadnúť si do silnejšieho vozidla. Budeme radi, ak sa potvrdia prísľuby sponzorov, ktoré už máme, pretože všetko sa odvíja od financií. Ak by nám ale tohtoročná sezóna nevyšla, určite pôjdeme aspoň jedny - dvoje preteky, aby sme nevypadli z rytmu a istotne sa na celom dianí budem podieľať aj ako novinár."
Autor: ena
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
