KOMENTÁR
Zdá sa, rožňavský futbal klesá a nie je isté, či sa tento pád podarí zastaviť. Pred niekoľkými sezónami sa mužstvo dospelých po veľmi dobrých výkonoch ocitlo v II. lige. Odtiaľ však hneď po svojej premiérovej sezóne vypadlo a od tých čias ide dolu vodou. Cez III. ligu až do súčasnej štvrtoligovej spoločnosti sa seniorský celok zosunul v priebehu troch či štyroch sezón. Naopak, mládežnícke družstvá podávali veľmi dobré výkony. Trpezlivá práca trénerov slávila úspech a obe žiacke družstvá postúpili do najvyššej domácej súťaže. Chlapci, ktorí vybojovali v drese starších žiakov pre Rožňavu 1. ligu, si na jeseň veľmi dobre počínali v dorasteneckej lige. A niekde tu je aj kameň úrazu. Činovníkom pracujúcim či aspoň pohybujúcim sa okolo mládežníckych futbalových družstiev sa nepáči počínanie vedúcich funkcionárov klubu, sťažujú sa na nedostatok materiálneho vybavenia i zabezpečenia, financií atď. Po invektívach a výčitkách sa rozhodli dvaja členovia výboru klubu nechať futbal futbalom. Veď o chod všetkých zložiek klubu sa starali vo svojom voľnom čase a zadarmo. Svoje miesta ponúkli ľuďom, ktorí reprezentujú "mládežnícku vetvu" rožňavského futbalu. Faktom ostáva, že mestský rozpočet nevládze utiahnuť chod mužstva dospelých, dve dorastenecké a rovnaký počet žiackych družstiev. A práve na financiách, ktorých je akútny nedostatok, viazne spolupráca funkcionárov. Vedenie mesta napriek sľubom, prísľubom i schváleniu poslancami celú čiastku z mestskej kasy určenú na futbal v Rožňave ani zďaleka neuhradilo. Klub dlhuje dopravcom za autobusy, hráčom a najmenej piatim trénerom, ktorí sa pri A mužstve za ostatné dve sezóny vystriedali, nevyplatil dohodnuté (toľko nezainteresovanými kritizované) odmeny, ozývajú sa veritelia, daňový úrad, sociálna poisťovňa... Niektoré pohľadávky majú už poriadne "dlhú bradu", pretože sú datované pre splátkové obdobie spred troch, štyroch alebo piatich rokov. Ktoré ako. A najmä od koho prichádzajú. Bývalí šéfovia (bolo ich niekoľko) tvrdia, že majú čisté ruky, že oni odovzdávali stôl, ktorý bol uprataný. Nuž, minimálne ľudia, ktorí ich nahradili, si mali na finančné toky, dlhy, prestupy a iné "čudné" rošády pri preberaní klubu posvietiť. Ak tak neurobili a klub prevzali, sú aj oni spoluzodpovední. Peniaze, ktoré navrhuje mesto poskytnúť na jarnú časť súťaží, nestačí. To si zainteresovaní uvedomujú a aj preto sa nikto do vedenia MFK VTJ Rožňava nehrnie. Sponzorov jednoducho niet. A ak nejakí drobní prispievatelia z radov podnikateľov na okolí sú ochotní na futbal čosi dať, sú to iba omrvinky, ktoré tŕň z päty rožňavskému futbalu nevytrhnú. Ďalšou dilemou, je nedostatok hráčov. "Áčko" je momentálne bez brankára a medzi dospelými naďalej prekvitá už "ikskrát" kritizovaná tréningová morálka. Niektorí hráči nie sú ochotní hrať za almužnu, iní si hľadajú angažmán (už sa fanúšikovia nevedia dočkať toho blázna, ktorí za rožňavských "ligistov" vyplatí 100 či 200 tisíc korún, čiže aspoň toľko, koľko klub stáli) a drvivej väčšine ostatných futbalistov je to jedno. Nezaujíma ich nielen osud futbalu v Rožňave, ale ani svoj vlastný výkonnostný a športový rast. V tom je rozdiel medzi futbalistami a medzi futbalovou verejnosťou nenávidenými hercami divadla Actores. Tí by veru na javisko nevyšli ani keby ich ťahali párom volov, keby mali podať taký výkon, ako niektorí hráči na štvrtoligovom ihrisku. Vyriešiť však dilemu, či je lepšie dať niekoľko stotisíc korún piatim hercom, alebo najmenej štyridsiatim mladým futbalistom, nedokáže objektívne asi nikto. A vedenie tohto zadlženého mesta, ktoré nevie kam skôr dať peniaze, už vôbec nie. Kam to rožňavský futbal dotiahol, keď čochvíľa budú musieť fanúšikovia hráčom prať dresy a poskladať sa im na vyplatenie rozhodcov, aby si v nedeľu predpoludním mohli pokojne ísť na štadión zanadávať?
Zajtra má zasadať výbor rožňavského Mestského futbalového klubu, na ktorom sa rozhodne, ako ďalej. Naozaj ako?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
