záujme. Uplatnenie množstva európskej legislatívy v tejto oblasti nebude totiž znamenať iba obrovské náklady, ale prinesie aj veľké výhody. Pred návštevou Slovenska to včera v Bruseli povedala komisárka EÚ pre životné prostredie Margot Wallströmová. "Nechcem Slovensko ani ostatné kandidátske krajiny strašiť, ale sľubujem že budem rovnako prísna na nových i starých členov únie, čo sa týka dodržiavania legislatívy," povedala Wallströmová.
Pripomenula, že EÚ má dnes vyše 260 environmentálnych právnych noriem. "Ak by boli všetky riadne implementované, vyzerala by situácia trošku ináč," dodala s tým, že práve nerešpektovanie legislatívy v oblasti životného prostredia členskými krajinami je najčastejším dôvodom, prečo ich EK žaluje pred Európskym súdnym dvorom.
"Sme tu na to, aby sme chránili životné prostredie, aby sme zaistili vysoký stupeň ochrany životného prostredia a zdravia. Budem preto pokračovať v zaisťovaní, aby členské štáty dodržali to, čo sľúbili v smerniciach a legislatíve, na ktorých sa dohodli," ubezpečila Wallströmová.
Treba si podľa nej uvedomiť, že ochrana životného prostredia nepredstavuje len veľké náklady, ale prináša aj skutočný prospech - či už zdravotný, alebo čiste ekonomický. "Podľa nedávnej štúdie získa Slovensko plným uplatnením európskej legislatívy výrazné výhody. Ročne by to malo byť medzi 690 miliónmi až po vyše 3300 miliónov eúr. Na jedného obyvateľa to predstavuje 128 až vyše 600 eúr," vyhlásila komisárka.
Konečná suma bude podľa nej závisieť od konkrétnych krokov a kvality implementácie danej legislatívy. "Je však dôležité uvádzať aj čísla, pretože inak sa budete dívať na životné prostredie len ako na náklady, záťaž či problém. Treba však vidieť, že je to časť riešenia a že to prináša úžitok a výhody," zdôraznila Wallströmová. Podľa odhadov slovenských úradov si investície do roku 2035 vyžiadajú asi 180 miliárd korún.
Celkovo vyjadrila komisárka spokojnosť s pokrokom Slovenska v oblasti životného prostredia a s tým, že sa vlani v decembri podarilo túto kapitolu v prístupových rokovaniach uzavrieť nakoniec len so siedmimi prechodnými obdobiami, hoci pôvodne ich Bratislava žiadala až deväť.
"Ostáva však množstvo praktických vecí, ktoré treba ešte urobiť," upozornila. Za najväčšie problémy označila zanedbané lesy, znečistené rieky, vzduch a tiež pôdu. Zdôraznila tiež potrebu neustáleho posilňovania administratívnych kapacít a finančných zdrojov na životné prostredie, a to nielen pre ústredné, ale aj regionálne a miestne inštitúcie.
"Dúfame, že Slovensko bude schopné udržať rozpočet pre životné prostredie a vyčleniť dostatok zdrojov pre environmentálne investície," uviedla komisárka, ktorá do Bratislavy pricestuje dnes večer.
Témou jej návštevy bude aj využívanie predvstupového programu ISPA, kde Slovensko zaostáva v príprave environmentálnych projektov. EK totiž uprednostňuje veľké, Bratislava sa snaží presadiť menšie regionálne projekty.
"Nevidím to ako neprekonateľnú prekážku, je možno
zoskupiť viacero malých projektov... Ale vzhľadom na veľké potreby by sme samozrejme radi videli, aby sa začalo s veľkými projektmi, ktoré pomôžu vyčistiť životné prostredie," potvrdila postoj EK Wallströmová.
Do problematiky ochrany životného prostredia je podľa nej nevyhnutné zapojiť ľudí. "Myslím, že na Slovensku máte dobrú východiskovú pozíciu - ľudia majú radi prírodu, existuje silné cítenie pre prírodu a tiež vôľa ochraňovať vaše jedinečné životné prostredie," uzavrela komisárka Wallströmová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
