Mojmír STAŠKO, Salt Lake City
Veríte v športové zázraky? Celý svet verí, žiaľ, azda okrem nás. Slováci sa totiž športového zázraku nie a nie dočkať. Nedočkali sme sa ho ani na ZOH v Salt Lake City, všetko, čo sa doteraz v rámci slovenských farieb v Utahu udialo, azda s výnimkou biatlonistiek, skôr patrí do úplne opačnej kategórie. A tak sme akurát svedkami...
Pred dvadsiatimi dvoma rokmi predniesol na obrazovke celoamerickej ABC komentátor Al Michaels vetu, ktorá sa nezmazateľne zapísala do dejín žurnalistiky. "Veríte na zázraky? Ja áno!," povedal, patrične gestikulujúc. Povedal to na margo jednej zo športových senzácií 20. storočia, ktorou bol šok v podobe kolektívu študentov amerických univerzít nad hokejovým gigantom, sovietskou zbornou. Spomínaný výrok zaznel 22.februára 1980, zajtra teda od tohto slávneho momentu uplynie presne 22 rokov. Presne taký čas pokryl pomyselným nánosom udalosť, ktorej sa v USA nepovie inak, ako "Miracle on Ice." Zázrak na ľade.
Tých 22 rokov možno Amerčanom ubehlo rýchlejšie, ako posledných desať minút stretnutia USA ZSSR v Lake Placid na ZOH 1980. Tých 10 minút, v ktorých Američania zvrátili stav stretnutia so Sovietmi na 4:3. V zápase finálového turnaja dal štvrtý, skutočne zlatý olympijský gól, Mike Eruzione. "Museli sme ísť do vedenia. To bola myšlienka, ktorá mi vtedy prebleskla hlavou. Želal som si, aby od toho momentu čas utekal čo najrýchlejšie. Mali sme jednogólový náskok, ja som však vedel, že hráme proti mužstvu, ktoré je nám schopné dať päť gólov za tri minúty," spomína Eruzione, v Sarajeve 1984 už komentátor ABC, neskôr komentátor CBS. Niekdajší kapitán USA z roku 1980 bol spolu s Jaromírom Jágrom najprominentnejším hosťom stretnutia Slovensko - Rakúsko. Na otázku, čo hovorí na počet hráčov na slovenskej striedačko, len nechápavo pokrčil plecami...
Vráťme sa však k Sovietom z roku 1980. Eruzione skutočne vie, o čom hovorí. Tri dni pred začiatkom ZOH v New Yorku sa stretli tímy ZSSR a USA v príprave, Sovieti domácich zvalcovali, výsledok 10:3 hovorí jasnou rečou. A zborná valcovala i na ZOH. S Japonskom 16:0, s Holandskom 17:4, s Poľskom 8:1, s Kanadou 6:4, s Fínskom 4:2. Postup z tzv. červenej skupiny, paradoxný to názov, bol suverénny, pri piatich víťazstvách mali Sovieti skóre 51:11! Not - so - invincible, nepremožiteľný, znel prívlastok tímu ZSSR... "Boli úžasní," hovorí ďalší z vtedajšieho amerického tímu, Neil Broten. "Nemohli sme uveriť tomu, že niekto môže byť taký dobrý. Mali sme od strachu brady až niekde na ľade. Naozaj, Strašne sme sa ich báli," v hlase Brotena cítiť i po rokoch obrovský rešpekt. USA pritom nehralo zle, remizovalo so silným Švédskom 2:2, ČSSR porazilo 7:3, Nórsko 5:1, Rumunsko 7:2. Sovieti však boli iná káva... "Bolo ťažké sa pripraviť na stretnutie so Sovietmi. Zvlášť, keď proti vám stáli Sovieti. A zvlášť, keď vám nikto neverí," spomína Ken Dryden, bývalý skvelý brankár Montrealu Canadiens, v súčasnosti prezident klubu NHL Toronto Maple Leafs. Ten v roku 1980 robil spolukomentátora v ABC.
Osem a pol tisíc divákov v Lake Placid však videlo statočný boj Dávida s Goliášom, Sovieti viedli po dvoch tretinách 3:2, keď presne triafali Krutov, Makarov a Maľcev. Američania sa však nevzdávali, dvakrát skóroval Johnson a raz Schneider , bolo to 3:3, prišiel zásah Eruzioneho... "Keby mi niekto pred zápasom povedal, že vyhráme, vysmial by som sa mu. Neveril som, že niečo také je vôbec možné," rozplýval sa po zápase Herbert Brooks, tréner USA (neskôr tréner NY Rangers, Minnesota North Stars, New Jersey Devils), ten istý Brooks, ktorý vedie americký výber i v Salt Lake City. Svojich však dokázal správne vyhecovať. "Narodili ste sa ako hráči! Tak im tu ukážte! Tu a Teraz!" Američania ukázali... Jurzinov, jeden zo sovietskych trénerov, videl hlavnú príčinu prehry v skvelom výkone brankára Craiga. "Pocit, ktorý sme vtedy zažívali, sa nedá s ničím porovnať. Ak, tak jedine s náladou po 11. septembri. Boli sme totiž neskutočnými outsidermi. A vyhrali sme! Porazili sme najväčšieho rivala studenej vojny!," dodáva Dryden.
Neopísali sme totiž ešte atmosféru tohto súboja a olympiádu v Lake Placid. Studená vojna medzi ZSSR a USA bola na svojom vrchole. Na Vianoce 1979 Sovieti vpadli do Afganistanu. V Teheráne Chomejního prívrženci obsadili veľvyslanectvo USA, niekoľko Američanov bolo ešte v roku 1980 v pozícii rukojemníkov, Irán bol pritom podporovaný Moskvou. V tej sa už pripravovali letné OH, Západ sa už v zime naopak pripravoval na to, že ich odignoruje. Sovieti museli Američanov zdolať, bola to ich povinnosť, "šutky" o "rekreácii" na Sibíri v prípade neúspechu nekolovali len po ZSSR. Nestalo sa, v súboji ťahali za kratší koniec reprezentanti ZSSR. Treťjak v bráne, Vasiliev, Fetisov (máme tu ďalšieho, ktorý je v Salt Lake City, v pozícii trénera Ruska), Kasatonov, Michajlov, Petrov, Charlamov, Balderis, Žluktov, Golikov, Krutov, Makarov, Maľcev ostali stáť so sklonenými hlavami. Alebo s bradami na ľade...
Oboch súperov čakal ešte jeden zápas, Američania zdolali Fínov 4:2, Sovieti rozdrvili Švédsko (9:2), čo im však už nebolo nič platné. Olympijské zlato zostalo v USA...
Nakrátko zaspomínajme i my. ČSSR sklamalo, skončilo na piatom mieste, je zaujímavé, že do našej siete triafali v zápase s USA pri výsledku 3:7 práve tí istí hráči, ako v zápase so ZSSR ((Schneider 2, Johnson, Eruzione po 1...) a terajší manažér slovenskej reprezentácie v SLAC, Peter Šťastným, bol so 14 bodmi druhým najproduktívnejším hráčom v Lake Placid. Produktívnejším bol už len Nový (ČSSR), na 3. mieste bol Pouzar (ČSSR). Nestačilo... A ešte niečo nepriame na našu adresu. "Všetci, tréneri, i hráči, sme si mysleli, že rozhodujúce stretnutie o zlato zohráme s ČSSR. Každý sa vnútorne pripravoval na tento duel. Na zrazu sa všetko vyjasnilo a my sme sa dozvedeli, že s ČSSR hrať nebudeme, že naším hlavným súperom budú Američania. Tých sme pred ZOH porazili v New Yorku 10:3. Suverenita väčšiny prerástla v uspokojenie," priznal na margo Miracle on Ice Jurzinov.
Spomienka na zápas ZSSR USA spred 22 rokov rezonovala i na ZOH v Salt Lake City (a ešte pred All Stars Game, keď sa v LA v Staples Center stretol tím USA ´1980 s legendami NHL, 12:12). Pred zápasom USA Rusko sa na veľkom telebime v hale E Center síce objavil najprv profil francúzskeho lyžiara Jeana Clauda Killyho, presne šesť minút pred začiatkom zápasu však už veľká obrazovka patrila spomienke na "Miracle on Ice". Samotný zápas však už prvky studenej vojny neniesol. "Bolo to už len jedno z veľkých stretnutí. Neexistuje železná opona, studená vojna a súťaž v zbrojení," napísal USA Today. Samozrejme, že na ľade sa odohrával boj a možno opätovne i menší zázrak, ten sa doslova "prevtelil" do amerického gólmana Mikea Richtera. Likviduje, čo sa dá a práve on vychytá Amerike remízu 2:2. Zázračné je však i vyrovnanie z hokejky Bretta Hulla. Štyri a pol minúty pred koncom. Po nahrávke Phila Housleyho. "V tej nahrávke bolo niečo z mágie 1980. roku. Posunul mi to tak, že stačilo akurát napáliť puk do siete," zafilozoval si Hull. Ani slovo o nepriateľstve, naopak, svet obehla agentúrna fotografia, na ktorej sa priateľsky cez kraje oboch striedačiek po sebe naťahuje Rus a Američan. A tak jediným mementom na niekdajšiu Cold War je dres Jaromíra Jágra. Presnejšie jeho číslo, šesťdesiatosmičku si totiž pred rokmi mladý Jaromír zvolil ako symboliku roku 1968. Túto históriu však už ovláda skôr našinec, Američanom veľa nehovorí...
Autor: typ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
