Konečne sa mu začalo blýskať na lepšie časy v septembri minulého roku, keď zohnal prácu vo VSS. Nastúpil s trojmesačnou skúšobnou dobou.
"O mesiac a pol ma prepustili. Dôvody sa vždy nájdu. Na papieri som dostal napísané nevyhovujúci. Znovu som sa prihlásil na úrade práce. Dozvedel som sa, že nemám nárok na podporu, ani na sociálku, lebo som nerobil tri mesiace. Môžem ja za to, že ma prepustili v skúšobnej dobe?," pýta sa bezradne.
Pán Košarića sa posťažoval aj na to, že za mesiac zarobil 5 500 korún čistého. V skúšobnej lehote nemal nárok na pracovný odev, obuv. "Keď od toho ešte odpočítam lístky na obed a mesačník, tak som pomaly viac prerobil, ako zarobil. Vedúci mi na to povedal len toľko, že mám robiť nadčasy," posťažoval si.
Nuž, raz darmo, podmienky, a to aj platové, určuje zamestnávateľ. Je však možné, aby v takomto prípade, teda po obdržaní výpovede v skúšobnej dobe, ostal človek bez akéhokoľvek príjmu? Zaujímalo nás, ako je to s vyplácaním podpory v nezamestnanosti. Otázku sme položili Márii Kaľavskej, vedúcej právneho oddelenia Krajského úradu práce v Košiciach. "Pre posúdenie nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti sa berie do úvahy viacero hľadísk. V prípade, ak občan nesúhlasí s rozhodnutím príslušného okresného úradu práce, môže v zákonnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podať voči nemu odvolanie na príslušný okresný úrad práce, pokiaľ sa odvolania nevzdal. Ak sa chce občan domáhať svojich práv, pretože sa domnieva, že došlo k ich porušeniu alebo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov v činnosti úradu práce, môže podať sťažnosť na Krajský úrad práce, ktorý prešetrí, či bol postup okresného úradu práce zákonný. Ak by zákonný postup nebol dodržaný, KÚP nariadi zjednanie nápravy," uviedla.
Vyplácanie dávok sociálnej pomoci spadá do kompetencie okresných úradov. Ako to je s vyplácaním dávok sociálnej pomoci, na to sme sa teda opýtali vedúcej príslušného oddelenia na Okresnom úrade Košice II Heleny Timkovej. "V prípade, ak zamestnanec sám rozviaže pracovný pomer, posudzuje sa takýto prípad tak, že človek sa ocitol v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Rovnako je klasifikovaný aj taký prípad, že rozviaže pracovný pomer zamestnávateľ, ale z viny zamestnanca napríklad pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny a pod. Okresné úrady preto v každom prípade zisťujú presné dôvody rozviazania pracovného pomeru. Avšak aj keď sa občan ocitne v hmotnej núdzi vlastnou vinou, neostane bez akéhokoľvek príjmu. Má nárok na polovicu životného minima, tzv. existenčné minimum, ktorého výška je 1895 korún."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
