pôvodného zámeru. Znamená to, že neplatí nič, čo dva mesiace (a latentne pol roka) naháňalo hrôzu. Napríklad, že "pripravovaný predaj 49% akcií SPP by bol pre Slovensko rovnakým nešťastím, ako pád tejto vlády", čo ešte celkom nedávno tvrdil sociálny minister Magvaši. Teraz Koncoš už iba krotko pritakáva, čo mu prízvukoval každý že "vystúpenie z koalície by znamenalo jednoducho oddialenie vstupu do EÚ, prerušenie prístupového procesu a toto nie je cieľom SDĽ".
Záhadou je, čo cieľom SDĽ bolo. Násilnícky, až ultimatívny ťah po zmene dávno schváleného a realizovaného modelu oklamal aj väčšinu pozorovateľov, ktorí tentoraz veľmi neverili, že z takého mohutného tlaku sa dá iba tak odísť bez protihodnoty. SDĽ však opäť prekonala sama seba keby ju po stredajšom manévri opustilo to zvyškové torzo 2,7 percenta voličov, ani by neprekvapilo. Táto strana nemá tvár, chrbticu ani rozum.
To, čo sa po rokovaní vlády vydáva akože za "kompromis" medzi SDĽ a zvyškom koalície, je totiž obyčajný bluf. Dohoda, podľa ktorej si ľavica "vydobyla", aby na dôchodkovú reformu bol použitý výnos z predaja 25% akcií SPP, isteže nie je žiadnym víťazstvom Koncoša. Predsa s myšlienkou, aby sa prostriedky z predaja SPP použili výhradne na reformu sociálneho zabezpečenia a úhradu štátneho dlhu, prišli úplne iní. Magvaši zdvihol dôchodkovú reformu iba ako zámienku na útok proti pôvodnej koncepcii. O tom, že do akej miery nášmu sociálnemu ministrovi leží táto kľúčová reforma na srdci, nič nesvedčí lepšie ako fakt, že s prvým zákonom k jej spusteniu meškal viac ako rok.
Koaličný spor o spôsob privatizácie SPP takto ozdobilo kúzlo nechceného. Aby SDĽ mala kam "mediálne" vycúvať, pôvodný model sa "jemne" modifikoval. Na dôchodkovú reformu nepôjde nominálnych 55 miliárd Sk, s ktorým počítal prvý plán, ale výnos z 25% akcií SPP, čo sa na prvý pohľad dosť podobá na Magvašiho návrh. Akurát s tým "zanedbateľným " rozdielom, že sa odštátni celých 49% akcií a nie 24, ako chcela SDĽ. Ľavica sa takto proti vlastnej vôli stala motorom reformy v situácii, keď to už "balil" aj sám premiér Dzurinda. Veď ten ešte v pondelok, po ďalšom z "mimoriadnych" zasadaní koaličnej rady, konštatoval, že "dôchodková reforma sa v tomto volebnom období asi NESPUSTÍ". Práve tak sa stalo, že vedno s dohodou na spôsobe privatizácie vyšla v stredu z vlády skoro šokujúca zvesť schválené boli prvé zákony k reforme, o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení vojakov. Presne tie, ktoré Magvaši sušil rok v šuplíku a kvôli ktorým ešte v pondelok šíril skepsu sám Dzurinda, sa zrazu ujali.
Kúzlom číslo 2 je, že tento štart je ešte aj sympatickejší, ako by bol podľa pôvodného scenára. Ten výnos z 25% akcií SPP bude totiž podľa expertov celkom iste vyšší, než zamýšľaných 55 miliárd. Odhady hovoria o 65-75 mld., optimisti však udávajú sto. Pointou je, že obnos na tento účel určený by mal byť čím vyšší, keďže dnes je zatiaľ ťažké spočítať, aké budú celkové náklady. Potreba týchto peňazí vyplýva z nutnosti prefinancovať prechod z priebežného na druhý-kapitalizačný pilier sociálneho zabezpečenia . Ide o deficit spôsobený tým, že časť odvodov poistencov už nepôjde do súčasného systému, ale na individuálne penzijné účty.
Tak trochu ako slepé kura k zrnu sa koalícia dostáva k splneniu jedného z kľúčových bodov svojho programového vyhlásenia v čase, keď už bola vec skoro prehraná. Samozrejme, háčikov je mnoho. Predovšetkým dva zákony, ktoré zázrakom povstali z Magvašiho šuplíka, ešte musí schváliť parlament. To nebude možno až také jednoduché, ako po stredajšej vláde vyzerá. V koalícii zostáva totiž situácia stále zložitá a napriek vycúvaniu SDĽ si nikto netrúfne vyhlásiť, že o týždeň nebude zase všetko inak. Na tom, že napriek tejto dohode koalícia existuje iba de iure, ale nie de facto, sa mení pramálo.
Navyše, akási cena útechy pre SDĽ sa predsa len objavila. Kabinet na poslednú chvíľu prehodnotil scenár zvyšovania dôchodkového veku žien, keď bola schválená tzv. pomalšia cesta. Teda vyrovnanie medzi mužmi a ženami nenastane v r. 2018, ako znel pôvodný návrh, ale o cca 10 rokov neskôr. To má priamu súvislosť s nákladmi celého procesu bude drahší.
Azda podstatnejšie však teraz je, že so zákonmi sa vôbec začne (realizácia pripadá až na ďalšie volebné obdobie). Už je to klišé opakovať, ale dôchodkový systém, ktorý "funguje" dnes, je skutočná časovaná bomba. Keby zostal v nezmenenej podobe, súčasní štyridsiatnici sa už penzií nedožijú jednoducho by na ne nemal kto platiť odvody. Z privatizácie SPP sa vykľul napokon bizarný, ale pozitívny príbeh s relatívnym happyendom, o akom by sme pred mesiacom či pol ani nesnívali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
