a historické dokumenty, ale po niektorých aj významné pamiatky. Pohorie a usadlosti, ktoré sa tam nachádzajú, sú spojené s bratríckym, stavovským a reformačným hnutím. Na svoje si tam prichádzali zbojníci a zbojnícke družiny.
Významná udalosť sa udiala na Branisku v roku 1849. Bolo to v období, keď Maďari vystupňovali svoje požiadavky voči viedenskému cisárskemu dvoru. Slováci a iné národy žijúce v Uhorsku to isté žiadali od Maďarov. Pomery v krajine sa vystupňovali a došlo k ozbrojenému konfliktu. Významnú úlohu v tomto procese zohrali dve osobnosti, ktoré boli späté s týmto regiónom. Bol to Ľudovít Kossuth (1802 - 1892) a Artúr Görgei (1818 - 1916). Obidvaja študovali v Prešove na evanjelickom Kolégiu a Ľudovít Kossuth dokonca v Prešove vykonával aj advokátsku prax. Artúr Görgei pochádzal z neďalekého Toporca zo Spiša. Ich prejavy boli krajne negatívne a protislovensky naladené. Cieľom vtedajšej revolúcie bolo aj vytvorenie Veľkého Maďarska na úkor ostatných, najmä slovanských národov, žijúcich v Uhorsku. Snahy vtedajšej maďarskej vlády a Ľudovíta Kossutha podporovalo aj Nemecko. Revolučné roky spôsobili rozsiahly sociálny a národnostný pohyb v Uhorsku. Šľachta sa dostala do otvoreného konfliktu s cisárskym dvorom, na čele ktorého už stál František Jozef I. Do revolúcie boli zapojení aj slovenské dobrovoľníci na čele s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom.
Piateho februára 1849 došlo na Branisku k známej bitke medzi honvédmi a cisárskymi vojskami, po boku ktorých bojovali aj slovenskí dobrovoľníci. Miesto bojov bolo na vrchole Chválabohu a práve tam sotva niekoľko metrov smerom na Sľubickú časť Braniska sa nachádza medzi mladými jedličkami ukrytý prvý z pamätníkov spomínaných bojov na Branisku. Na mieste, kde došlo k boju medzi spomínanými zoskupeniami, sa nachádza drevená mohyla symbolicky zobrazená kameňmi a dreveným stĺpom.
Boj na Branisku sa spočiatku vyvíjal priaznivo pre cisársku armádu a slovenských dobrovoľníkov. Maďarské vojsko vedené generálom Gyonom uskutočnilo nečakaný obchvat a vyšlo z boja o Branisko nakoniec víťazne. Po tejto bitke sa honvédi premiestnili do Toryskej doliny pod tlakom ruskej armády, ktorá prichádzala do Uhorska na základne dohody medzi ruským cárom Mikulášom I. a rakúskym cisárom Františkom Jozefom I. Armáda mala za úlohu potlačiť maďarské vojská a nastoliť v krajine mier. Nakoniec honvédi museli ustúpiť k Debrecínu a 13. augusta roku 1849 utrpeli zdrvujúcu porážku pri Világoši.
V boji o Branisko vtedy boli strany na obidvoch stranách bojov. Vojaci cisárskej armády a slovenských dobrovoľníkov boli pochovaní na odľahlom mieste Braniska v lokalite krčmárovej záhrady a polí v lese nad Poľanovcami, asi 1,5 kilometra od vrcholu Chválabohu. Lokalita dnes nesie názov "Šmertnica", ale nenájdeme tam žiadne udržiavané o označené miesto tejto smutnej udalosti. Uvedené okolností len dokumentujú našu starostlivosť o pamiatky našej histórie. Mŕtvi vojaci maďarskej armády (honvédi) boli pochovaní na cintoríne v obci Korytné zo strany Spiša. Cintorín je dobre viditeľný aj zo štátnej cesty. Je tam postavený dôstojný pamätník hrdinom (ako sú označovaní z pohľadu maďarských dejín) týchto bojov. Každoročne sa tento pamätník upravuje a vyzdobuje vencami a maďarskou trikolórou.
Podľa rozprávania lesných robotníkov, ktorých som vtedy našiel pracovať v lesoch Braniska vraj na Smrekovickej časti Braniska sa nachádza ešte jeden pamätník bojov medzi honvédmi a cisárskymi vojskami, ale ten sa mi nepodarilo zatiaľ nájsť.
Urputné boje o Branisko sa viedli aj v druhej svetovej vojne. Nemecké vojská tam prechádzali obidvoma smermi a v hustých lesoch sa nachádzali aj partizánske jednotky. Pri ústupe Nemcov začiatkom roku 1945 si ich armády nad obcou Široké vybudovali až trojstupňové opevňovacie zákopy. Tie im nepomohli pri postupe Sovietskej a Československej armády. V januári (22.) roku 1945 bola oslobodená obec Široké na strane Šariša a až 24. januára po ťažkých bojoch bol dosiahnutý vrchol Chválabohu. Aj vtedy si boje vyžiadali svoje obete. Na znak tejto udalosti po vojne tam vyrástol mohutný pomník, ktorý v súčasnosti uvedenú udalosť symbolizuje len malý pamätníček so skromnou tabuľou. V posledných rokoch sa zabúda na položenie kvetov tejto udalosti bojov na Branisku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
