Mojmír STAŠKO, Salt Lake City
Hovorí sa, lepšie raz zažiť, ako stokrát počuť. My sme v Salt Lake City mali možnosť zažiť to, čo by sme z hľadiska podujatia, na ktorom sme boli, určite zažiť ešte chceli, aj keď, to, ako sa darilo Slovákom, zvlášť hokejistom, by sme určite zažiť nechceli... Atmosféra v Salt Lake City je však výnimočná a stojí za to ju opísať. Trebárs tú z hokejových zápasov...
Lavínový útok jedného tímu končí na brankárovi. Hra je prerušená. Na obrovskej obrazovke sa pred očami divákov v desať a poltisícovom E - Centre (domove Utah Grizzlies a futbalistov Utah Freezz) vo West Valley City, 20 kilometrov od centra SLC či v osemtisícovej Peaks Ice Arena v Prvo, cca 100 kilometrov od centra SLC (čo je najvzdialenejší olympijský objekt od centra dejiska ZOH), odvíjajú scény z filmu Braveheart. Statočné srdce. Mel Gibson práve vedie do útoku lavínu škótskych horalov. Strih, oproti sa valí lavína Írov. Strih, ukáže sa opäť hokejový útok, strih, Gibson a horali. Ľudia sa bavia. "Make meeeee a noooooise!" objaví sa nápis na obrazovke, sprevádzaný výzvou moderátora. Spravte hluk! Hala začína hučať, šumieť, revať, skandovať, jej nadšenie ženie vpred hudba Offsprings či niečo podobné rockovo ladené, nezabúdajme na poskakujúce cheerleaderky, vidíme aj ich mužského kolegu, mierne obézneho štyridsaťročného cheerleadera... "Louder, louder hlasnejšie, hlasnejšie," opakuje sa rovnaký postup ako pri "hluku". V tranze sú najmä americkí tínedžeri a školáci, ktorých je na zimáku asi najviac. Špeciálne zľavy znamenajú, že sa na podujatie, ktoré už možno v živote nedostanú, dostali za lacný peniaz. Ináč, vstupenky na podujatia dostanete v cenových hladinách od 45 USD (vyraďovacie zápasy) do 425 USD (finále, trebárs na hokejové zápasy Slovenska stáli vstupenky 95 USD), s ich zohnaním nemáte absolútne žiaden problém, o to sa už postará množstvo černochov, ktorí vám na každom rohu ponúkajú lístky a ktorých spoznáte podľa tabuliek s nápismi "I need tickets".
Vráťme sa však ku hokeju. A ku atmosfére, v Amerike nerozlučne zviazanej s colou (prípadne pivom, to vám však najskôr skontrolujú vek, potom, keď máte 21 rokov a viac, vám na ruku pripnú plastový náramok, takže druhýkrát vás už nekontrolujú - pozn. red.) , popcornom a lupienkami. Opäť sa hrá. Opäť sa nehrá. Bitka na ľade. A na obrovskom telebime? Jeho obsluha má zmysel pre fantáziu, na obrazovke práve beží Gladiator, Russell Crowe zápasí s tigrom, hollywoodska hviezda vyhráva, kým z ľadu putuje objímajúci sa pár na trestnú lavicu. Opäť útok, opäť prerušenie. Time out. Pohľad na gestikulujúceho kouča, ktorý máva s nákresom toho, ako by to malo vyzerať na ľade v závere zápasu, pritom to aj tak práve tak vyzerať nebude... Na telebime rímsky generál Maximus, teda Russell Crowe, povzbudzuje svojich vojakov, hovorí im, že keď sa zobudia, budú už najskôr mŕtvi a budú v raji. Moderátor zatiaľ spovedá fanúšikov v hľadisku, počas posledného zápasu Slovákov takto spovedal náhodnú fanynku zo Slovenska, bola ňou Veronika Zuzulová, tá hovorila o tom, že naši bojovali, nemali šťastie, že šport je taký a to ešte netušila, že ona sama si zašportuje v slalome nejakých 35 sekúnd a potom spadne, lebo žiaľ, šťastie a šport je už také...
Na ľade sa rozostavuje formácie, obranná, útočná, dvaja hráči taktizujú, menia si miesta, kto pôjde na buly, aký bude signál, hore zatiaľ Rimania kontrolujú vrhače kameňov a kopijí, zapaľujú hroty šípov od horiacej línie, chystajú sa na Germánov a Marcus Aurelius vie, že tú bitku musia vyhrať.
My sme s Germánmi prehrali, Statočné srdce a Gladiator sa asi púšťal fanúšikom, Bielorusom, Rakúšanom, Rusom, Čechom...
"Nám by mali pustiť Titanic," smutne žartujeme a sused v Pardavého drese i zanôti refrén Celine Dion. Try to say good - bye... Len škoda, že tak skoro...
Medals Plaza neďaleko známej Temple, pred ZOH obyčajné parkovisko, ktoré organizátorom "prepustila" na čas olympiády mormónska cirkev (majiteľ parkoviska - pozn. red.), je stále preplnené. Turisti podupkávajú nohami, je zima, Japonci všetko fotia a filmujú. Večer sa tu "rozdávajú" medaily, pri dekorovaní víťazov stále asistuje delegát MOV, zvyčajne zástupcovia medailových olympijských zväzov (tí nie sú automaticky pridelení ku svojim športovcom, existuje však možnosť výmeny s iným delegátom, čo sa tu bežne robí - pozn. red.), nám niečo také už tretiu zimnú olympiádu nehrozí. Dvojica miestnych komikov, zmluvne podchytená, sa snaží zabávať publikum, konkurencia je však tvrdá, na pódiu sú tanečníci, kapely, príchod medailistov signalizujú deti s lampášikmi s ohňom. Moderátor najprv vo francúzštine (olympijský jazyk - pozn. red.), potom v angličtine predstavuje bronzových, strieborných a zlatých medailistov, sem - tam sa popletie, taký bronzový akrobat Alexej Grišin z Bieloruska sa dozvie, že je z Bulharska, na stožiari stúpajú smerom hore zástavy, zaznie hymna víťaza, slzy, emócie, Slováci sa na to dívajú ako chudobní príbuzní. Try to say good - bye...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
