s Anglickom dostali v Kodani od zástupcov kolísky futbalu pozvánku na nedávne stretnutie, ktoré bolo pre ich dorastencov kľúčovou prípravou na kvalifikáciu o postup na tohtoročné ME v Dánsku. Jeden z trénerov nášho výberu Josef Kopejtko sa po dvoch remízach na Ostrovoch vrátil s množstvom zaujímavých poznatkov. Poznámky nezavrel do stola, a to je dobre, lebo z krajiny vyznávajúcej profesionalizmus ad A do Z, sa počúva každá informácia dobre.
"S Angličanmi sme sa stretli v mestečku Stevenage na veľmi útulnom štadióne, s krásnym ihriskom a s hľadiskom asi pre 10 tisíc divákov. Chlapci hrali v typickom ostrovnom prostredí, pretože predtým pršalo, ale trávnik zostal vo vynikajúcom stave, nuž každý chcel vychutnať anglický koberec o to viac, že na takomto kvalitnom trávniku v tomto roku ešte nik nehral. Zápas bol večer o pol ôsmej pri umelom osvetlení, takže naši zverenci si pred cestou vyskúšali reflektory, ktoré svietia na umelú trávu bratislavského Interu. Dosť nás zaskočilo, že v rovnakom čase bol na televíznej obrazovke zápas A mužstiev Anglicko Holandsko, takže sme si mysleli, že na stretnutie dorastencov nikto nepríde. Štadión sa však skoro zaplnil, turniketmi prešlo 3850 platiacich divákov, čo bolo pre mňa prvým príjemným prekvapením. Hneď nasledovalo ďalšie, lebo v širšom kádri Anglicka zostali traja hráči a v základnej zostave hral dokonca len jeden z tých, čo nastúpil proti nám vo vlaňajšom augustovom finále majstrovstiev Škandinávie v Dánsku. Takáto výrazná zmena v nominácii pramení z toho, že Angličania sú v týchto vekových kategóriách schopní postaviť dva tri a možno i viac rovnocenných výberov, čo znamená, že disponujú veľkou základňou a majú z čoho vyberať. Ďalšou perličkou pre mňa bolo to, že hráča s číslom 11 Seana Dohertyho tesne pred príchodom na náš vzájomný zápas kúpil Fulham za 750 tisíc libier, čo je v prepočte nemálo miliónov korún. Ak si človek toto všetko dal dokopy, uvedomil si, že je vo vyspelej futbalovej krajine. A tak sme boli radi, že práve s ňou si môžeme konfrontovať naše sily.
Samotný zápas sa zo začiatku nevyvíjal v náš prospech. Angličania získali výhodu rohového kopu, ktorý demonštrovali typickým ostrovným spôsobom, keď prudko zahrali loptu na zadnú žrď, zozadu Hogg dôrazne nabehol a tvrdou strelou dal vedúci gól. Publikum ho ocenilo veľkými ováciami a mohutne podporovalo svojich v ofenzíve, takže sme mali trochu obavy z ďalšieho vývoja. Cením si, že chlapci sa nenechali deprimovať, čím nás veľmi príjemne prekvapili. Zrejme takáto atmosféra, v akej väčšina hrala prvý raz v živote, ako i to, že diváci dokázali oceniť aj naše akcie, dvihlo chlapcom sebavedomie, striasli zo seba nervozitu a začali produkovať veľmi pekný futbal. Zvýraznil ho Gibala, ktorý nastrelil spojnicu brány, načo sympatickým povzdychom zareagovalo hľadisko. Na rozdiel od nášho komorného prostredia na tomto štadióne nebolo počuť vlastného slova. Musím však povedať, že fanúšikovia boli pri tom veľmi objektívni, rozdávali sympatie na obe strany, čo povzbudilo našich dorastencov natoľko, že odkedy je táto partia pokope, podala najlepší výkon práve na Ostrovoch, teda ešte lepší ako vlani v Dánsku. Darili sa nám aj akcie na jeden dotyk, ktoré potvrdili, že takýto futbal platí i na Angličanov. Naši im nechceli ostať nič dlžní, napokon tiež po rohovom kope vyrovnali, keď naopak po centri na bližšiu žrď Gibala pekne nabehol a tečovanou strelou poslal loptu do siete. V nadstavenom čase pred prestávkou došlo k zaujímavej situácii. Súper získal výhodu voľného kopu. Naši však dlho váhali, načo arbiter povelom "hraj" umožnil Angličanom dať gól takpovediac do šatne. Chlapci z toho boli rozladení, ale rozhodca nám po zápase vysvetlil, že keď brániace mužstvo zoraďuje múr pomaly a ešte do nepredpísanej vzdialenosti, že pravidlá mu umožňujú v takýchto momentoch dať povel súperovi - "hraj". Ak túto možnosť využije, gól platí, ak nie dá štandardnú situáciu zopakovať. Rýchlo po prestávke sa však podarilo prešovskému ligistovi Bašistovi vyrovnať, čím napravil nielen svoje malé zaváhanie zo záveru I. polčasu, ale dal nepriamo povel k dobrej úrovni zápasu. Postupne však došlo na oboch stranách k niekoľkým striedaniam, čím sa tempo po vyše hodinovom priebehu spomalilo. Angličanom výmeny až tak neublížili, skôr by sa dalo povedať, že ich celková hra ožila. Bolo to zrejme aj tým, že my sme skúšali nováčikov, takže v tejto fáze hostitelia boli lepšie. Spolu s anglickým vedením sme sa zhodli na tom, že diváci videli pekné a zaujímavé divadlo. Navyše, po tomto stretnutí vedia, kde ich pred marcovou rozhodujúcou kvalifikáciou ME s Nórskom a Litvou najviac tlačí topánka.
Pobyt v kolíske futbalu sme využili ešte na jeden zápas s Crystal Palace, ktorého seniori sú účastníkmi druhej najvyššej súťaže. V južnej časti Londýne sme si len povzdychli, keď sme videli a zistili, že pre päť mládežníckych dorasteneckých družstiev (žiaci hrajú na školách) slúži 18 trávnatých ihrísk, z ktorých jedno je s umelou trávou. V strede tohto jednoduchého, ale krásneho mládežníckeho komplexu stojí budova s vlastnou kuchyňou, kde sa chlapci stravujú, ďalej sú v nej klubové priestory a všetko, čo je pre takúto činnosť potrebné. Na jednom zo spomínaných ihrísk sme zohrali stretnutie, v ktorom dostali príležitosť noví hráči, a tak v našej hre absenciu základu bolo predsa len cítiť. Crystal, ktorý má momentálne troch reprezentantov a kvalitnú liaheň, remizoval s nami 1:1, keď naši viedli gólom Bašistu zo štandardnej situácie. Škoda, že sme nevyužili ďalšie šance, lebo sme mali na lepší výsledok. Nás však teší, že sme u Angličanov zanechali opäť dobrý dojem a chcú s nami aj ďalej spolupracovať. A to len vítame, lebo práve takéto kontakty potrebujeme."
Na anglických skusoch mal tréneri Anton Valovič a jeho asistent Josef Kopejtko týchto hráčov: Kuciak, Gonos, Bašista, Tomašík, Adamik, Gibala, Sokol, Čertík, Murko, Líška, Banda, Krnáč, Hanták, Zeher, Kapralík, Husár, Áč a Minarčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
