ľudských poznatkov.
Podľa štúdie Atlas svetových jazykov v nebezpečenstve zániku dominantné reči ako angličtina, francúzština, španielčina, ruština či čínština vytláčajú menšinové jazyky čoraz rýchlejšie.
"Vymieranie a miznutie jazykov prebieha tisíce rokov ako prirodzený jav v ľudskej spoločnosti, no pomalou rýchlosťou," uvádza štúdia financovaná Organizáciou OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), ktorú zverejnili včera.
Za posledných 300 rokov sa však počet vymretých alebo zaniknutých jazykov dramaticky zvýšil a viedlo to až k súčasnej situácii, keď je ohrozených, vážne ohrozených alebo vymiera 3000 a viac stále používaných jazykov.
Štúdia, aktualizovaná a rozšírená oproti prvému vydaniu z roku 1996, vymedzuje ohrozené jazyky v "krízových oblastiach" na sérii máp s vyznačením miery ohrozenia.
"Strata akéhokoľvek jazyka znamená zúženie, zmenšenie a ochudobnenie celkovej sumy rezervoára ľudského myslenia a poznatkov vyjadriteľných prostredníctvom jazyka," poznamenáva štúdia. Ako príklad uvádza to, že mnoho vysoko účinných liečivých rastlín poznajú len ľudia v tradičných kultúrach.
K oblastiam s najhorším "záznamom" za uplynulých 100 rokov patrí podľa štúdie Južná a Severná Amerika, ako aj Austrália, kde výsledkom krutej asimilácie trvajúcej približne do 70. rokov minulého storočia zanikli stovky aborigénskych jazykov.
Rovnako však Atlas uvádza približne 50 európskych jazykov, ktoré sú v nebezpečenstve, vrátane keltských jazykov v Británii, viacerých jazykov v Škandinávii a severnom Rusku a rôznych rómskych jazykov.
V Ázii je podľa štúdie budúcnosť menšinových jazykov neistá v mnohých častiach Číny. V Afrike je zasa na ústupe 500-600 z asi 1400 miestnych jazykov, z toho 250 ich je bezprostredne ohrozených.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
