"Hello," pozdravili sme sa, pousmiali a zaželali si dobrý deň. Sympatický kolega tmavšej pleti sa však už ponáhľal, komentátorská stolička v presklenej kabíne stanice ESPN, ktorá na kanáloch ESPN a ESPN 2 pokrývala prenosom a vstupmi tenisové duely DC na území USA, nemohla ostávať prázdna väčší časový interval. Stretli sme sa i v sobotu, pred štvorhrou, naše stretnutie opäť začalo i skončilo slovom "hello" a zaprianím "good job"... V ten deň, na tzv. official dinner v National Cowboy & Western Heritage Museum, sme už mali čas na podrobnejšiu debatu. Pretože tým, v článku doteraz utajeným kolegom, nebol nik iný, ako MaliVai Washington, jeden z najpopulárnejších tenistov sveta posledného desaťročia.

Prebrali sme najprv zápas USA - Slovensko. "Myslím, že celkovo to bol veľmi dobrý zápas. Slovákom však chýbali dvaja základní hráči, Hrbatý a Kučera. Ak by tu niekto z tejto dvojice bol, možno by to bolo po úvodných singloch nie 2:0, ale možno 1:1. Ale aj tak si myslím, že Slováci tuná boli veľmi príjemným prekvapením, hrali veľmi dobre. Ja nie som typ, ktorý zvykne súpera podceňovať, ale aj tak si myslím, že vaši hráči hrali viac ako dobre. Aj vo štvorhre, ktorá bola rozhodujúca, nanešťastie pre Slovensko, patril bod USA," hovorí MaliVai Washington, ktorého sme sa opýtali i na ďalšie šance USA v tohtoročnom DC. Američania totiž nehovoria o ničom inom, ako o víťazstve. "Myslím, že tím, v ktorom hrá Sampras, veľmi dobre hrajúci Roddick, má veľké šance a môže zopakovať triumf z roku 1995. Samozrejme, záležať bude i od súperov, už Španieli v ďalšom kole bude veľmi náročnou prekážkou."

Absolvent University of Michigan patril k najlepším hráčom 90. rokov. Už v roku 1990, v prvom roku profikaréry, bol v ankete Tennis Magazine označený ako objav roku (Rookie of the Year). Ináč, v tomto roku zdolal v New Havene Ivana Lendla a rok zakončil na 93. mieste v rebríčku ATP. O rok už bol na 43. mieste, o ďalší v Memphise zdolal vo finálom zápase W. Ferreiru, vyhral turnaj v Charlotte, v New Havene porazil Johna McEnroa i Gorana Ivaniševiča, vo finále ho stopol Švéd Edberg. Rok 1992 končil Washington na 13. mieste v rebríčku ATP, v októbri 1992 bol na 11. mieste, stal sa tak prvým Afro-Američanom od roku 1979 a éry Arthura Asha, ktorému sa podarilo dostať do svetovej dvadsiatky. V nasledujúcich rokoch sa Washington držal v svetovej špičke, vyhral ATP turnaj v Ostrave (1994, o rok neskôr ho voo finále zdolal Ferreira), Bermuda Open (1996), dostal sa do finále Wimbledonu (1996). V roku 1997 si počas Davis Cupu zranil koleno, po piatich rokoch v prvej tridsiatke nastal rázny zosun smerom dole (256. miesto). V roku 1998 ešte odohral pár zápasov, vyznievali nádejne a prinesli posun hore (178. miesto), v novembri sa mu však obnovilo zranenie kolena, do tretice to isté v roku 1999 znamenalo koniec kariéry. Dodajme, že počas nej zarobil 3,3 milióna USD. A dodajme, že známy imidž sa prejavil i ináč, v roku 1994 Washingtona magazín People zaradil za jedného z 50 najkrajších ľudí sveta.

Ktorí hráči patrili k najobľúbenejším, ale i najnepríjemnejším súperom Washingtona? "Jednoznačne Pete Sampras. Ten bol stále tvrdým oponentom, jeho schopnosť adaptovať sa na rôzne povrchy a rôzne situácie, bola a je až neskutočná. Navyše, Pete je hráč, ktorý len neudiera do loptičky, takých máte pritom viac ako dosť, ale sa ju snaží umiestňovať. A to nehovorím o tom, že Pete bol asi najrýchlejší hráč, proti ktorému som hral," hovorí MaliVai, ktorý si so smiechom spomína najmä na jeden rok, keď vraj nemohol uhrať nič, pretože mal stále v pavúku Samprasa. Bolo to v roku 1993, keď ho Sampras vyradil v 4. kole Australian Open, následne ho zdolal vo finále turnaja ATP v Key Biscayne a potom ešte vo 4. kole Roland Garros. "Nepríjemný však bol i Patrick Rafter, to je typ neskutočného bojovníka a útočného buldoga. Podanie, volej, podanie, volej..." A ktorý turnaj hrával MaliVai najradšej? "Jednoznačne Wimbledon. Je to najväčší turnaj na svete, mnoho o ňom počutjete. Ale až keď ste tam, pocítite tú skvelú atmosféru a dôstojnosť. Je snom každého hráča vyhrať práve Wimbledon, mne sa to skoro podarilo, v roku 1996 som bol vo finále. Škoda... Ale i to je neskutočné, ten pocit, že po dvoch týždňoch bojov sú v nedeľu na dvorci dvaja hráči a jedným z nich ste vy. Premieta sa vám všetko to, čo bolo počas tých dvoch týždňov a je to skvelý pocit. Všetky grand slamy sú však špecifické, na všetky som chodil rád. Na French Open, do Paríža, som rád chodil kvôli samotnému Parížu. Je to jedno z najkrajších miest sveta, mám ho stále rád. Jeho štýl, pamiatky, ľudí, jazyk... Nikdy som sa v Paríži nenudil. Ale rád som chodieval i do Memphisu. Tu som vyhral svoj prvý titul a cítil som sa tu ako doma..."

Po skončení tenisovej kariéry sa začal Washington naplno venovať svojej nadácii, MaliVai Washington Kids Foundation, ktorá svojím zameraním venovaná deťom a podporuje rozvoj detského tenisu. "Chcem pomôcť deťom plniť ich sny." A aké boli destké sny nášho spolubesedníka? "Chcel som byť stále požiarnikom. Potom som však bol, ako dieťa a ako divák na US Open. Od desiatich rokov som netúžil po inom, ako po tom, aby som raz hral tenis na centrálnom kurte na US Open. Podarilo sa mi to v roku 1991..."

Posledné mesiace však pre MaliVai Washingtona znamenajú boj na inom "dvorci". Novinárskom. "Som rád, že robím prácu, ktorá je pre mňa zaujímavá. Televízny komentátor, to je niečo, pri čom môžem povedať, že ma to baví." Neznamená to však, že žurnalistika je pre Washingtona niečím vysnívaným. "Nie, tak sa to nedá povedať. Skôr by som to povedal tak, že po desiatich rokoch vo svete tenisu využívam to, čo som sa v ňom naučil. A využívam známosti (smiech), kontakty, a to, že ma poznajú (smiech)," sympaticky dodáva komentátor ESPN (ktorý má s týmto médiom podpísanú trojročnú zmluvu), ktorému dal v prípade zápasu USA - Slovensko "voľnú kartu" svetoznámy John McEnroe, ináč kolega z rovnakej stanice. Vraj, aby sa MaliVai zacvičil...

Okrem tenisu, novinárčenia patrí medzi Washingtonove koníčky i golf. "V roku 1999 sa mi na Tim & Tom Gullikson Charity Golf Events (podujatie, ktoré organizujú resp. zastrešujú populárni "Gullies", teda bývalý daviscupový kapitán USA a tréner Peta Samprasa - pozn. red.) podaril hole in one," skromne sa pochváli MaliVai, ktorý rád číta (diela Johna Grishama), zbožňuje pizzu a suši, rád si pozrie dobrý baseballový zápas, započúva sa do melódií Ruffa Rydersa a Franka Sinatru, rád dovolenkuje na Bahamách (kto by nerád?) a obdivuje silnú povahu svojej mamy...

Autor: Oklahoma City

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.